Prejav ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova k udalostiam v Sýrii na stretnutí s účastníkmi vedeckého a vzdelávacieho programu „Dialóg pre budúcnosť“

Moskva 19. decembra 2016 (HSP/Foto:Printscreen Youtube)

Vážení kolegovia,

Domnievam sa, že svet je možné a nutné urobiť bezpečnejším a pohodlnejším. Ak by túto túžbu zdieľali všetci hráči medzinárodných vzťahov, možno by sme už teraz žili uvoľnenejšie a s istotou do budúcnosti. Ale, bohužiaľ, niektorí naši kolegovia nemôžu odolať pokušeniu udržovať si svoje dominantné postavenie vo svete, nedokážu odmietnuť snahy o zmeny politického zriadenia v suverénnych štátoch podľa vlastnej predstavy, prestať exportovať už nielen revolúcie, ale demokracie, aj keď veľmi často export demokracie sa vo väčšine prípadov zakončí krviprelievaním. Samozrejme, že to všetko je v rozpore so zásadami medzinárodného práva a potrebou zaistenia demokratickej podstaty moderného svetového poriadku. Také nasmerovanie protirečí aj historickej skúsenosti. V priebehu mnohých minulých desaťročí sa ľudstvo viackrát presvedčilo, že sen o svetovláde je mimoriadne nebezpečnou chimérou.

Vnucovanie externých modelov vývoja bez prihliadnutia k národným tradíciám a to za každú cenu, vrátane provokovania prevratov a priamej vojenskej intervencie, ktoré už viedli k zničeniu štátnosti v mnohých krajinách, zmenili rozsiahle oblasti, najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike, na zóny chaosu, anarchie, zdroj nových teroristických hrozieb, vzplanutia extrémizmu. Zopakujem, všetko je to priamym dôsledkom chybnej praxe zasahovania do vnútorných záležitostí, manipulovania štátotvornosťou a posadnutosti geopolitickým inžinierstvom.

Obzvlášť sme znepokojení situáciou v Sýrii. Ako viete, už šiesty rok vidíme tragédiu tejto krajiny. Pred osemnástimi mesiacmi tam vznikla reálna hrozba, že sa teroristi zmocnia hlavného mesta. V tej chvíli, odpovedajúc na žiadosť legitímnej Vlády Sýrie, Rusko poslalo jednotky svojich Vzdušno-kozmických síl (VKS) na pomoc sýrskej armáde v boji proti teroristom. Tento krok prekazil plány bojovníkov ISIL, ktorí mali v úmysle získať kontrolu  nielen nad obrovskými územiami v Iraku, kde sa už usadili dosť pevne, ale aj v Sýrii, vrátane jej východného pobrežia, mesta Aleppo a Damasku. Tieto nekalé ciele obsluhuje celý „teroristický internacionál“ –  desiatky tisíc bojovníkov z viac ako 80. krajín. Iba zákrok našich VKS umožnil sýrskej armáde s veľkou námahou odvrátiť hrozbu a teraz aj začať vytláčať teroristov. Dúfam, že za dva-tri dni sa definitívne vyrieši situácia vo východnom Aleppo, kde sme vytvorili únikové humanitárne koridory, cez ktoré odišli a odchádzajú desaťtisíce civilných obyvateľov, ktorým sa poskytuje humanitárna pomoc. Vybudované sú koridory pre bojovníkov, ktorí sú vyzvaní k dobrovoľnému odchodu, po-dobrom a boli im poskytnuté garancie ich bezpečnosti, ak odtiaľ odídu. Neskôr, však, sa bude musieť riešiť situácia na územiach, kde sa znovu usadia. Teraz je však najdôležitejšie ukončiť tragédiu Aleppa, navrátiť ľuďom život v mieri, začať obnovenie starovekého a najväčšieho sýrskeho mesta. Dúfam, že za dva-tri dni bojovníci prestanú odporovať. Tá menšina, ktorá túto možnosť odmietne, rozhodne o svojom osude samostatne.

Je zrejmé, že riešenie krízy je možné len politicky. To platí pre Sýriu, Líbyu, Jemen, Irak. Udalosti v týchto krajinách, najmä v Iraku, vrátane pokusu o obsadenie mesta Mosul, sú dramaticky prepojené, najmä v súvislosti s hromadným odchodom civilistov, sú to tragédie, kedy americké letectvo a koalícia vedená USA už nie po prvýkrát omylom zasahujú zjavne mylné objekty: sú to buď pozície  pravidelnej armády alebo občianske objekty.

Ako sa často stáva v tomto svete, celá propagandistická mašinéria sa zamerala výhradne na démonizáciu sýrskej vlády, Ruska a Iránu ako stúpencov sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada v boji proti terorizmu, na vymýšľanie rôznych fám, ktoré by usvedčovali zo spáchania vojnových zločinov vo východnej časti Aleppa. Existuje už dosť príkladov odhalenia  takýchto pokusov. Pôsobí istá organizácia „Biele prilby“, ktorú dokonca BBC nominovala na Nobelovu cenu za mier ako organizáciu, ktorá sa údajne prehrabáva cez hromady sutín domov po ruských bombových útokoch a zachraňuje ľudí spod zrúcanín. Vo vysielaní BBC boli premietnuté zodpovedajúce pásky a neskôr v „Youtube“ zverejnili celé video, ktoré znázornilo nielen postup uvoľnenia muža z trosiek, ale tiež jeho prípravu:  ako najprv vliezol pod trosky a následne ho odtiaľ zachránili. Urobili pár opakovaných záberov. BBC bola nútena sa ospravedlniť a dodatočne vysvetliť, že sa otázke venovali. Ukázalo sa, že tieto „Biele prilby“ len vtipkovali. Nevinné vyhlásenie. Ďalším bol príbeh osemročného dievčatka Aji, ktorú, ak uveríme zverejneným správam o jej osude, trikrát po sebe zachránili pred istou smrťou rôzne osoby v rôznych sýrskych mestách a to ten istý deň. S ňou bolo tiež natočené falošné web video.

Táto situácia je bežná. Keď si západné krajiny postavia za cieľ démonizovať niekoho, uchyľujú sa k priamej lži. Potom sa priznajú, ale vlak už odišiel, zmeškali. Angličania vlani nakoniec priznali, že uviedli do omylu celú svetovú verejnosť keď hovorili, že Saddám Husajn má zbrane hromadného ničenia. Vedeli to aj Američania, prinajmenšom CIA, ktoré podstrčilo skúmavku bývalému Štátnemu tajomníkovi USA C. Powelovi. Tento,  presvedčený, že americká spravodajská služba nesklame, triasol skúmavkou v BR OSN.

Priame lži, podvody – to sú metódy, ktoré sa, bohužiaľ, využívajú dlhú dobu a naši západní kolegovia ich zvládli veľmi dôkladne. Ale ak si podviedol jeden raz, nemôžeš očakávať, že ti budú aj naďalej veriť. Mimochodom, počul som z prvej ruky posúdenie nezávislých humanitárnych organizácií, ktoré majú svojich zástupcov vo východnej časti Aleppa. Žiadny z nich nepotvrdzuje, že sa tam páchajú zverstvá, únosy osôb odvodového veku, ktorí opúšťajú východné Aleppo. Na druhej strane, sú to ľudia podriadení: medzinárodné mimovládne organizácie dostávajú za svoju prácu peniaze, a oni, bohužiaľ, keď dospejú k objektívnemu posúdeniu nie vždy sú schopní zdieľať ho verejne.

Napriek tomu som si istý, že tí, ktorí chcú poznať pravdu, túto možnosť majú. Sme stále presvedčení, že vojenské riešenie konfliktu neexistuje v Sýrii, ani nikde inde. Vo všetkých krízových oblastiach, ktoré som spomenul (Sýria, Irak, Líbya) prebiehajú politické procesy. Navyše, ani v Iraku, ani v Líbyi, ani, najmä v Jemene nikto nepožaduje okamžite zastavenie vojenských stretov a dodržiavanie úplného kľudu počas jedného resp. dvoch týždňov pred začiatkom stretnutia pri rokovacom stole. Ale v Sýrii sa to vyžaduje. Avšak tieto požiadavky ticha sú zakaždým zamerané iba na jednu vec: aby ozbrojenci chytili dych, posilnili, dostali nové zbrane, muníciu, ako sa stalo nedávno v Palmýre. Hlasno propagovaná operácia s cieľom oslobodiť Mosul bola náhle pozastavená, mesto nebolo úplne obkľúčené a bol uvoľnený koridor pre banditov a členov ISIL ktorí zdraví a ozbrojení, vrátane ťažkými zbraňami, sa presunuli smerom na Palmýru, majúc správu, že sa obsadenie Mosulu teraz nekoná, operácia je, vraj, odložená až do jari. Tieto hry nevedú k ničomu dobrému.

Bohužiaľ, žiadny z hráčov tohto geopolitického inžinierstva nerobí závery z poučení minulosti. S cieľom odolávať sovietskym vojskám v Afganistane USA podporovali mudžahídov, intenzívne ich ozbrojovali a výsledkom afganskej kampane bol vznik „Al-Káidy“, ktorá sa úplne vymkla spod americkej kontroly  a 11. septembra 2001 uštedrila ranu tým, kto ju skutočne vypestoval. V roku 2003 USA násilne vojensky zasiahli do Iraku pod falošnou zámienkou a vyhodili na ulicu všetkých členov strany „Baas“. Títo boli chrbticou armády, polície, bezpečnostných síl Saddáma Husajna. Všetci títo mladí, vyspelí, dobre vojensky vycvičení muži zostali bez práce. Práve oni tvoria hlavnú bojovú silu ISIL a lídrom tejto organizácie je  A.B.al-Baghdadi, ktorého Američania v roku 2006 prepustili z irackého väzenia. Nehovorím, že to bolo urobené vedome, že zámerne chceli vytvoriť ISIL, ale tým, čo urobili v Iraku, premenili týchto ľudí na svojich nepriateľov. Za ISIL väčšinou nebojujú náboženskí fanatici ale ľudia, ktorí si uvedomili, že, ak nemajú prácu, a tu im platia peniaze,  nie je to najhorší spôsob, ako zarobiť peniaze a nezostať bez existenčných prostriedkov.

Teraz Američania konečne začali odporovať ISIL, ale stalo sa tak až potom, čo členovia tejto organizácie zabili amerických občanov. V posledných dvoch rokoch  sa tým Američania zaoberajú. Dovtedy americká koalícia konala len tak-tak, ale naďalej, tak ako predtým, sa snažia nezameriavať na islamských militantov „Dzhebhat al-Nusrat“. Ukazuje sa, že po vytvorení „Al-Káidy“ a ISIL Američania sa vedome či nevedome podieľajú na formovaní ďalšieho monštra, ktoré následne bude nekontrolovane vykonávať hrozné teroristické akty po celom svete.

Súčinnosť špeciálnych služieb, politikov, armády je nevyhnutná na vytvorenie akejsi záchytnej siete, systému výmeny informácií. Návrh FSB na vytvorenie databázy teroristických organizácií je teraz široko podporovaný. Som presvedčený, že sa jedná o veľmi sľubnú iniciatívu. V zásade sa jedná o konkrétny krok v súlade s myšlienkou, predostretou Prezidentom Ruska V. V. Putinom, v prejave na minuloročnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN o vytvorení skutočne univerzálneho protiteroristického frontu. Pracujeme na týchto úlohách a, ako som povedal, sme  už dlhšie pripravení na obnovenie rokovaní v OSN. Zatiaľ sa rokovania odkladajú. Je pár vzdorovitých osôb, ktoré založili tzv. „Najvyšší vyjednávací výbor“ (WCP). To je jedna z opozičných sýrskych skupín, väčšinou zložená z emigrantov, ktorá má len malý vplyv na to, čo sa deje „v teréne“, ale z nejakých príčin je intenzívne podporovaná zo strany tzv. „Skupiny priateľov Sýrie“, ktorá zahŕňa západné krajiny a krajiny regiónu. Mnohí z nich požadujú, aby WCP bola jediným predstaviteľom opozície v rokovaní s vládou. Samotný výbor tvrdí, že nebude vyjednávať s vládou, pokým Assad nerezignuje či nejako inak nezmizne z povrchu zemského, hoci rezolúcie BR OSN, vzťahujúce sa na rokovacie procesy, spísanie ústavy, usporiadania volieb, nekladú žiadne predbežné podmienky na začatie týchto rokovaní.

Zatiaľ čo pracovníci OSN majú doslova zaviazané ruky a nemajú možnosť vykonávať povinnosti, za ktoré sú platené v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, my, spoločne s kolegami sme už začali pracovať s tými, kto v skutočnosti kontroluje situáciu „v teréne“. Hovoríme so všetkými ozbrojenými skupinami bojovníkov okrem ISIL a „Dzhebhat en-Nusrat“, ktoré sú zapísané do zoznamu teroristov. Sme v dialógu s krajinami tohto regiónu, a to aj s našimi tureckými kolegami, ktorí majú tiež kontakty s islamskými militantmi „v teréne“, vrátane ozbrojenej opozície. Domnievam sa, že tento kanál môže byť účinnejší ako mnohomesačné neplodné „posiedky“ s našimi americkými kolegami. Kontakty udržujeme, ale zakaždým, keď sa na niečom dohovárame, Američania „hodia spiatočku“ preč od dosiahnutých dohôd. Tak tomu bolo v septembri, na začiatku decembra. Dostávame ponaučenie a počúvame reči o tom, že Rusko navrhuje odsúhlasiť koridory pre odchod bojovníkov, ale najprv je nutné okamžite zastaviť akékoľvek vojenské akcie, a až potom, po niekoľkých dňoch, bude možné vybudovať koridory. Tento argument sme si vypočuli v auguste. Než sa škriepiť a snažiť sa vnucovať prestávky, ktoré sa vždy využili na posilnenie bojovníkov, mohli by sa Američania už dávno dohodnúť a využiť tri dni, vytvoriť tieto koridory, a my by sme už dávno odstránili islamských militantov z východného Aleppa. Ale udržujú si tento pre mňa nepochopiteľný  postoj.

Jediné vysvetlenie, ktoré som už spomenul, je také, že chcú odsunúť „Dzhebhat en-Nusrat“ spod úderov. Pritom už vidíme, ako bojovníci opúšťajú Aleppo, mnohí pochopili, že je zbytočné zostávať tam naďalej, opúšťa mesto aj civilné obyvateľstvo. Mimochodom, americkí predstavitelia medzinárodných organizácií verejne vyhlasujú, že je to zlý nápad, že, vraj, Rusi vyháňajú civilistov z Aleppa. Nikto nikoho nevyháňa. Odchádza iba ten,  kto odísť chce. Keď sa plánovala operácia obsadenia irackého mesta Mosul Američania konali presne tak, ako my v Aleppe. Vyzvali civilné obyvateľstvo opustiť mesto. Ale čo je povolené Američanom, nie je umožnené Ruskej federácii.

Niekoľko slov o Koncepcii zahraničnej politiky ktorú Prezident Ruskej federácie schválil 30. novembra 2016. Ide o aktualizovanú verziu Koncepcie, odrážajúcu zmenenú situáciu vo svete, ale plne potvrdzujúcu kontinuitu našej zahraničnej politiky, jej základné princípy: nezávislosť v rámci medzinárodných právnych záväzkov Ruskej federácie, multi-vektorové smerovanie (naša pripravenosť pracovať so všetkými tými, ktorí sú k tomu pripravení na základe rovnosti a vzájomného prospechu), otvorenosť k spolupráci so všetkými na tomto základe. Samozrejme, môžeme vidieť, že tieto zásady široko podporuje väčšina našich partnerov v rámci objektívneho procesu nastolenia spravodlivejšieho, udržateľného polycentrického svetového poriadku, ktorý by lepšie odrážal kultúrnu a civilizačnú rozmanitosť súčasného sveta a, samozrejme, rešpektoval ašpirácie národov na samostatné rozhodovanie o svojej budúcnosti.

Podľa slov Prezidenta Ruskej federácie V.V. Putina v posolstve Federálnemu zhromaždeniu, nechceme s nikým konfrontáciu, nevyhľadávame a nikdy sme nehľadali nepriateľov, potrebujeme priateľov, ale nebudeme zhovievavo vnímať pokusy o obmedzovanie našich vlastných záujmov, opovrhovanie nimi, budeme stavať svoju budúcnosť samostatne, bez cudzieho napovedania, opierajúc sa o medzinárodné právo, vlastné skúseností a skúseností tých krajín, ktoré majú záujem o rovnoprávny dialóg a výmenu takýchto historických hodnôt.