Nenávisť, ktorú svojím vládnutím vyvolali u obyvateľov, a to na oboch pomyselných brehoch názorovej barikády, za posledné dva roky narástla do predtým nevídaných rozmerov. Tá priepasť, ktorá sa vinie naprieč susedstvami, starými priateľstvami, pracoviskami, rodinami a dokonca aj manželskými zväzkami je už natoľko hlboká a neprekonateľná, že nemožnou sa často stáva už aj obyčajná komunikácia medzi ľuďmi s opačným názorom.

V takejto atmosfére studenej občianskej vojny je naozaj iba otázkou času, kedy psychicky narušený jedinec zhmotní toto nahromadené napätie do nejakého šialeného činu. Streľba na Zámockej ulici nemusela byť koncom, ale možno je iba začiatkom čohosi zlého, čoho korene musíme hľadať nie v narušenom jednotlivcovi – takí sa štatisticky skrátka v spoločnosti vyskytujú – ale v širšom kontexte.

Ozýva sa hlasný krik, že ten človek prišiel z druhej strany politickej barikády. Jednak ani to nie je vôbec jednoznačné (rozobrali sme to tu ), ale aj keby sme túto skratku prijali, tak platí, že taký istý sa môže objaviť aj na opačnej strane – atmosféra je natoľko hustá, že sa to môže kedykoľvek stať. V Spojených štátoch, odkiaľ móda masových popráv nevinných, často úplne neznámych ľudí psychopatickými strelcami prišla (aj tento mladík vraj bol inšpirovaný najmä americkými, resp. západnými breivikmi), je štatistika jasná: deje sa to na ľavej aj pravej strane.

Kto chce tomu fenoménu skutočne rozumieť, nemôže zastať na polceste a uspokojiť sa so skratkovitým vysvetlením fašista – extrémista – číre zlo, bez toho, aby chápal, že prapríčinou, okrem psychickej choroby konkrétneho jedinca, je predovšetkým spoločenská atmosféra plná negativizmu, cynizmu, odcudzenia a mediálnych lží kapitalistickej mašinérie farmárčenia s ľudskými ovečkami. Aj všetky formy extrémizmu sú iba jej dôsledkom, to treba podčiarknuť.

V roku 2018, potom ako bol zastrelený novinár a jeho družka, vyšli do ulíc davy a požadovali odstúpenie vtedajšej vlády, ktorú obviňovali z vraždy. Pravdaže, ani tí herci na pódiu vtedy netvrdili, že to bol Fico osobne, kto strieľal, ale pripisovali mu vinu za pomery, ktoré to umožnili. Hoci sa nikdy nepotvrdila účasť vtedajšej vlády na tom zločine, vláda vtedy pre pokoj v spoločnosti odstúpila.

Dnes tu máme ďalších mŕtvych a pomery ešte omnoho horšie, než tie vtedajšie. Zlá atmosféra v slovenskej spoločnosti, nenávisť a napätie sú, žiaľ, tvrdou realitou dneška. A naozaj veľká časť obyvateľov Slovenska jasne vníma, že leví podiel viny na tomto stave má najmä jeden človek: Igor Matovič. Z pomerne štandardných pomerov, zahŕňajúcich relatívne nevinné, bežné politické šarvátky a prekáračky, posunul slovenskú politiku niekam úplne inam: takmer na hranu občianskej vojny.

Bol to Matovič a jeho kamarila, kto zmenil relatívne bežné politické pomery k stavu, kde je bývalý policajný prezident najprv brutálne samodobitý a potom neuskutočniteľným spôsobom surovo zasamovraždený, kde záhadným spôsobom umierajú aj ďalší svedkovia, kde miestna obdoba gestapa s pomocou korupčných kajúcnikov zatýka kohokoľvek, koho potrebuje zlikvidovať, kde výraz „právny štát“ sa stal synonymom dvojakého justičného metra a nadvlády podsvetia nad svetskou mocou.

Aj po tejto najnovšej vražde vyšli do ulíc davy. Mávajú dúhovými vlajkami, volajú po odstránení nenávisti. Tej nenávisti, ktorá spôsobila, že prišiel pomätený šialenec s pištoľou. Ani tentoraz nestrieľali Matovič, Heger či Čaputová osobne. Aj tentoraz však vládnuca garnitúra nesie zodpovednosť za atmosféru, ktorá tento zločin umožnila.

A preto sa ľudia právom pýtajú: odstúpi aj táto vláda tak, ako vtedy odstúpila tá Ficova? Prijme svoju zodpovednosť? Ľudia na zmenu netrpezlivo čakajú, státisíce občanov opakovane podpísali petičné hárky, aby táto junta konečne odišla. Každý slušný človek na ich mieste by to urobil a oni sa predsa k slušným hlásia… Alebo už nie?

A mimochodom, je to celé nejaké divné: načo k prípadu volajú zahraničné špeciálne služby? Vinník je mŕtvy, za normálnych okolností by sa tým príbeh skončil, ale oni vo veľkom štýle z toho robia takmer farebnú revolúciu ako po vražde Kuciakovcov. O čo im ide? Nie je ťažké si to domyslieť: z udalosti potrebujú vyrobiť teroristický čin, aby mohli pritvrdiť v boji proti opozícii, vyhlásiť za teroristické organizácie aj tie názorové prúdy a skupiny, ktoré doteraz nemohli.

Lenže čo tým vyriešia? Bude menej breivikov? Žiaľ, najskôr to bude presne naopak: extrémisti a blázni budú o to viac v ilegalite a nenávisť medzi občanmi bude ešte o to viac vybičovaná, ešte viac sa prehĺbi priepasť medzi obidvomi názorovými brehmi. Na čo to bude dobré? Je naozaj Matovičovou úlohou zničiť a rozvrátiť aj tie posledné zvyšky zdravého rozumu, solidarity a umiernenosti v slovenskej spoločnosti?

A ešte tu treba dopovedať a zdôrazniť ďalšiu vec. Vztiahnuť zvrátené a ojedinelé konanie chorého jednotlivca na celý národ a štát je nesprávne, zavádzajúce, škodlivé a odsúdeniahodné. Konštatuje to aj predseda strany Slovenský patriot a europoslanec Miroslav Radačovský vo svojom facebookovom statuse. Povedal to natoľko jasne a výstižne, že je aj zbytočné k jeho slovám niečo dodávať – azda len toľko, že sa s nimi v redakcii plne stotožňujeme:

„Ako predseda strany Slovenský patriot a europoslanec sa musím ostro ohradiť voči súčasným snahám, predovšetkým tzv. liberálneho spektra, voči prezidentke republiky, ale aj všetkým, ktorí sa snažia toto nešťastie využiť na navodenie dojmu, že Slovensko, Slováci, sú národ extrémistov, národ nenávidiaci iných pre ich inakosť, sexuálnu orientáciu, rasu či národnosť. Takýmto spôsobom len obrazu Slovenska a vôbec Slovensku škodia.

Nie je to pravda. Nemáme to v génoch, je nám to historicky cudzie. Nie Slováci sú ideologickými tvorcami otrokárstva, gilotíny, rasizmu, nacizmu, fašizmu, holokaustu, dvoch svetových vojen, Hirošimy a Nagasaki. A donedávna nám bolo celkom cudzie strieľanie v školách, synagógach, ktoré, ako akýsi zvrátený ,vzor‘, k nám tiež odkiaľsi prichádza,“ napísal Miroslav Radačovský vo svojom statuse. Celý ho nájdete tu.

Ivan Lehotský