Pred štvrťstoročím, 31. marca 1991, účastnícke štáty Varšavskej zmluvy podpísali v Budapešti dohodu o likvidácii Varšavskej zmluvy. Príčina bola jednoduchá: rozsypal sa „východný socialistický blok“, západný blok a NATO akosi automaticky prestali byť nepriateľom a agresorom a preto Varšavská zmluva stratila svoju aktualitu. NATO však ani napriek strate oponenta a „agresora“ nik nerozpustil a so znásobenou energiou pokračuje vo svojej činnosti aj naďalej. A 1. júla 1991 v Prahe oficiálne zatĺkli posledný klinec do rakvy Varšavskej zmluvy. Tak sa skončila história východnej aliancie, ktorú v r. 1955 vytvorili ako alternatívu NATO. Amen…

Aby sme boli presní, dodáme, že oficiálne rozhodnutie o likvidácii Varšavskej zmluvy priali o niečo skôr – vo februári 1991 na poslednom zasadnutí konzultačnej rady „východnej aliancie“, ktoré sa uskutočnilo vo vtedy luxusnom moskovskom hoteli Okťabrskaja. Prítomní boli všetci najvyšší činitelia účastníckych štátov. Súdruh Michail Gorbačev akurát priletel zo Spojených štátov, kde rokoval s Bushom – starším.

Tejto schôdzi predsedal najvyšší predstaviteľ nášho južného suseda. Ten navrhol nečakané zmeny programu. Prítomní mali prerokoval tri aktuálne otázky, ale súdruh z Budapešti vyhlásil, že ostatné dve nie sú také zaujímavé a nesúria, ale prerokovať treba jednu otázku – likvidácia Varšavskej zmluvy. Všetci prítomní súhlasili, iba rumunský líder poznamenal, že sa netreba ponáhľať a mali by si všetci o tom ešte popremýšľať.

Prihlásil sa súdruh Gorbačev a začal hovoriť, ale… nie na margo rozdiskutovanej témy, ale podrobne informoval prítomných o svojej návšteve USA a o debatách s prezidentom Bushom. Potom to už netrvalo dlho. Prítomní rýchlo a bez zbytočných rečí odsúhlasili prípravu likvidácie Varšavskej zmluvy a ministrom zahraničných vecí a obrany členských štátov nariadili pripraviť príslušné dokumenty. Bol to začiatok konca…

V médiách sa potom objavilo viac komentárov a spomienok účastníkov týchto udalostí a svedkov rokovaní Gorbačeva a Busha. Nik ani neskrýval, že dobrý strýčko spoza oceánu presvedčil sovietskeho lídra v mierumilovnosti NATO, zbytočnosti Varšavskej zmluvy a poradil mu, že túto východnú alianciu je na čase zašliapnuť…

Samozrejme, viacerí si spomínali, čo všetko zaoceánsky strýčko prisľúbil sovietskemu lídrovi za túto malú službičku. Západ sa bude kamarátiť s Východom, USA a Rusko budú najväčšie priatelia a partneri, NATO nebude ohrozovať Rusko a v žiadnom prípade sa ani o meter nepriblíži k jeho hraniciam. A je tu kvíz pre pamätníkov a milovníkov histórie a politiky: dodržal zaoceánsky strýčko a jeho kumpáni aspoň jeden zo sľubov daných Gorbačevovi? Odpoveď si asi poznajú všetci súťažiaci…

Mimochodom, viacerí svedkovia tých udalosti prízvukujú, že súdruh Gorbačev v súlade s  príslovím „Dôveruj, ale preveruj“, žiadal, aby Bush – starší dal svoje sľuby aj takpovediac „na papier“. Zaoceánsky kamarát to zdvorilo odmietol… Ako USA a NATO dodržalo svoje sľuby, to vieme. Samozrejme, nebudeme vo všetkých hriechoch obviňovať iba nešťastného súdruha Gorbačeva, ktorému vo Washingtone natlačili hamburgery do hlavy, ale musíme uznať, že v tom čase bol to predsa najvyšší šéf východného bloku a veľa záviselo od toho, akú pozíciu si zaujme. Akú pozíciu si nakoniec zaujal, to tiež vieme… A potom ako mávnutím čarovného prútiku z pozemského povrchu zmizla Varšavská zmluva a o chvíľu aj Sovietsky zväz…

Niektoré ruské média si predsa spomenuli na toto výročie. Neplákali nad rozliatym mliekom a nik netvrdil, že Varšavská zmluva nemala byť zrušená. Utrúsili iba zopár poznámok. Poukázali na to, že NATO, aj napriek všetkým sľubom, sa úplne priblížilo k Rusku a pomaly ho zviera v obkľúčení. Rusko a Sovietsky zväz vyšli v ústrety demokratickému Západu a vrcholu slobody – USA, ale ich „kamaráti“ ani náhodou neurobili ani jeden ústupok a nedodržali ani jeden zo svojich sľubov. Ruskí analytici a média prízvukujú, že v tejto pokrovej partii Západ a USA bez pardonu švindľovali.

Tvrdia, že bývalé vedenie Sovietskeho zväzu poškodilo a vlastne zradilo svoju krajinu a jej obyvateľov. Často znie rétorická otázka „Bola to hlúposť alebo zrada?“ Faktom je, že oponent  vo forme Varšavskej zmluvy síce zmizol, ale NATO zostalo. A už je na hraniciach s Ruskom. V ruských médiách často znie aj druhá rétorická otázka: „Bude sa teraz niekto čudovať, že Rusko sa cíti byť ohrozené a začne si hľadať nových partnerov a budovať nový blok?“ Varšavská zmluva to už určite nebude – aj vzhľadom na tú „lásku“, ktorú prejavuje súčasná Varšava voči Moskve.

V Rusku sa niekto občas pozastaví aj nad dosť nerealistickým v súčasných podmienkach scenárom a idealistickým plánom: keď už zlikvidovali Varšavskú zmluvu – nebolo by správnym a spravodlivým krokom – zlikvidovať aj NATO a po tom svetovú bezpečnosť   zabezpečovať, napríklad, pod zástavou a záštitou OSN? Odpoveď však, zdá sa, neexistuje. Tak či onak, po Varšavskej zmluve už nie je ani stopa. Nech si odpočíva v pokoji…

Eugen Rusnák