Dôsledky tohto chaosu musel napokon reflektovať aj austrálsky odvolávací súd v Novom Walese, keď ako prvý právne uznal nové pohlavie pre tých, ktorí sa už nevedia identifikovať ani so ženou ani s mužom. Pre “neutrá” ponúkol v dokumentoch novú kolonku, a to “nešpecifikované”.

Rodová ideológia kričí po právach žien, žiada ich väčšie presadzovanie vo vede a výskume, v politike a inde, žiada oslobodenie z “okov materstva” a manželstva a tým samu seba dostala do úzkych. Objavili sa totiž emancipované ženy ako Marguerite Peeters, Dale O’Laeary, Naomi Wolf, Gabriele Kuby a iné, ktoré bijú na poplach a snažia sa upozorniť štáty, v ktorých ešte vždy matkou je žena a otcom muž, na nebezpečné dôsledky gender ideológie v západných krajinách. Jedna z nich, Gabriele Kuby, v týchto dňoch absolvuje svoje turné aj na Slovensku a predstavuje svoju publikáciu pod názvom Globálna sexuálna revolúcia. Je v hojnej miere napádaná a kritizovaná Oľgou Pietruchovou a ďalšími liberálnymi a sexuálnymi extrémistami.

Kuby upozorňuje, že jestvujú tendencie zrušiť rozdiely medzi mužským a ženským pohlavím a nastoliť homosexualitu ako normu. Lesbický, homosexuálny a transsexuálny životný štýl sa chce dať na roveň spolužitia medzi mužom a ženou. Táto nová ideológia sa v západných spoločnostiach už potichu stala realitou každodenného života práve vďaka kompetenciám, ktoré má politický aparát. Všetko sa to udialo bez akejkoľvek verejnej diskusie na túto tému. Mnohým politikom ani nie je jasné, o čo pri gender problematike ide. Stávajú sa len malými postavičkami, ktoré sú riadené medzirezortnými orgánmi (u nás táto komunikácia prebieha cez Výbor pre rodovú rovnosť, ktorý spadá pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny).

Brožúry o sexuálnej stimulácii maloletých “zdarma”

Gender ideológovia tvrdia, že roly muža a ženy v spoločnosti nie sú nijak podmienené biologicky ale len spoločnosťou a kultúrou. Podľa toho sa teda môžu hocikedy meniť. Pred očami sa nám črtá sociálne inžinierstvo, ktoré chce vytvoriť nového človeka, pohlavne zameniteľného. Kvôli tomu je treba zasiahnuť čo najskôr – v detskom veku a to prostredníctvom predčasnej sexualizácie. Kuby upozorňuje, že v Nemecku sa už distribujú zdarma kontroverzné brožúrky pre rodičov, učiteľov, vychovávateľov, do škôl a žiakom. Ako príklad jedna z nich: “Poradca rodičov pre detskú sexuálnu výchovu od 1-3 rokov” –  vyzýva matky a otcov, aby striedali “nevyhnutné s príjemným – šteklením, hladením a bozkávajúc deti na miestach, kde ich umývate.” (…) “Je to len znak zdravého vývoja Vášho dieťaťa, ak sa vie samo priviesť k uspokojeniu svojho libida” (s. 25). Ak dievčatá (vo veku 1-3 rokov!) majú tendencie čoraz viac používať isté predmety, nemalo by sa to využívať ako zámienka brániť im masturbovať (s. 25). Tvorca brožúrky bude “rád, ak otcovia, babky, ujovia či opatrovateľky sa pozrú na informácie ako sa môžu aj oni stimulovať – nech brožúrka slúži všetkým!” (s. 13). (Brožúra sa v origináli volá “Ratgeber fuer Eltern zur kindlichen Sexualerziehung vom 1. bis zum 3. Lebensjahr).

Škola: Vo veku 9 rokov začínajú “hodiny prevencie” nazývané sexuológia. Pretože prichádzajú do veku, kedy detské hry môžu mať “veľmi neželané dôsledky”: tehotenstvo. Deti v deviatich rokoch sa v školách učia, ako nasadiť kondóm na plastický penis. V brožúrke “dievčenské záležitosti” čítame: “Tak ako je veľa ľudí zvedavých na tému o sexe, mnohí sa tiež pýtajú, ako to robia lesbické ženy v posteli (alebo inde). Keď chodia dievčatá s dievčatami, nie je to iné ako u ostatných párov: robia všetko, na čo majú chuť. Môžu sa bozkávať, dotýkať, s jazykom alebo prstami. Tak ako sex medzi mužom a ženou závisí od fantázie, skúsenosti a vzájomnej dôvery, kam sú schopní obaja zájsť. Možno si poviete, lesby aspoň nemajú problém s AIDS. Áno, a dokonca nemusia ani myslieť na neželané tehotenstvo.”