Hrabko: Jediný, komu sa dá preukázať zrada voličov, je Sulík

Bratislava 25. marca 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Podľa Hrabka chceli voliči Sulíka vidieť v slovenskom parlamente, preto mu dávali krúžky a volili SaS, pripomenul tiež, že on  viedol kandidátku SaS do Národnej rady a krátko po voľbách sa mandátu vzdal

Vzhľadom na patovú situáciu, do ktorej sa po voľbách dostali pravicové strany, aj Smer-SD, prebiehalo kreovanie novej vlády v emocionálne veľmi vypätej situácii. A hoci sa veľa hovorilo o zrade voličov, jediný politik, ktorému sa dá v praxi preukázať, je líder SaS Richard Sulík. V TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

“Voči tejto vláde sú naladené negatívne emócie, situácia je emotívne vypätá. Aj prezident sa ponáhľal s vymenovaním členov vlády, aby sa situácia upokojila,“ povedal Hrabko. „Béla Bugár povedal, že sa jeho dcére vyhrážali zabitím. To je niečo absolútne neprípustné,“ poznamenal s tým, že ho prekvapila vlažná reakcia médií na tento výrok predsedu Mosta-Híd.

Podľa Hrabka môže mať každý svoj vlastný názor na to, kto po týchto voľbách zradil alebo nezradil voličov. V konečnom dôsledku to vyhodnotia samotní voliči v nasledujúcich voľbách. „Hovorí sa tu o morálnom zlyhaní a zrade. Faktom je, čo je položené na stole, že ak niekto morálne zlyhal a zradil voličov, je to pán Sulík,“ povedal Hrabko.

„Pána Sulíka ľudia krúžkovali do slovenského a nie do európskeho parlamentu. Voliči ho chceli vidieť v slovenskom parlamente, preto mu dávali krúžky a volili SaS,“ pripomenul, že Sulík viedol kandidátku SaS do Národnej rady SR. Krátko po voľbách sa však mandátu v slovenskom parlamente vzdal a ostáva europoslancom.

„Ak je táto koalícia slabá a nalomená, úlohou lídra opozície je byť v slovenskom parlamente a striehnuť na každú príležitosť, nezatláčať potenciálnych partnerov ako je Sieť, SNS, či Most–Híd urážkami do kúta, ale snažiť sa tam vraziť klin, aby vláda padla,“ povedal Hrabko.

Smer-SD v týchto voľbách po prvýkrát získal menej hlasov, ako v predchádzajúcich a podľa Hrabka bude nasledujúce štyri roky pod veľkým tlakom. „Rozložiť alebo povaliť túto koalíciu nemôže nikto iný, ako koalícia samotná,“ poznamenal Hrabko.

„Bude to kvalitatívne iná koalícia, ako prvé dve Ficove vlády,” povedal. Jej vznik bol podľa Hrabka riešením patovej situácie, ktoré si od každej strany vyžiadalo množstvo kompromisov. „Snahou každej politickej strany je získať podiel na moci. Nebolo to pre nich jednoduché riešenie a rozhodovanie, veď #Sieť opustili traja poslanci, Most–Híd jeden. Ale bolo to kolektívne rozhodnutie, nerozhodol predseda strany, ale orgány strany. V prípade SNS dokonca najvyšší orgán, ktorým je snem,“ povedal Hrabko.

„Ale fakt je, že vláda pod vedením Richarda Sulíka vôbec nebola možná, aj keď rokovania o nej sa uskutočnili. Snem SNS hrdo, slušne a odborne povedal Richardovi Sulíkovi nie, a tým bola táto teoretická šanca zmarená. A predčasné voľby nie je také jednoduché vypísať, môže to naraziť na problém s ústavou,“ dodal.

Reagoval aj na vyjadrenia expredsedu KDH Jána Figeľa, podľa ktorého Most–Híd a #Sieť vyrokovali málo. „Ján Figeľ nevyrokoval nič. Politici, ktorí neboli prizvaní na rokovania, tým sa to zdá málo. Médiám sa to zdá málo. Ja som na rokovaní nebol, neviem, či sa dalo vyrokovať viac,“ reagoval Hrabko. „Ale ide o to, kto a čo mohol položiť na rokovací stôl.

Predpokladám, že rokovania boli najmä o počte žetónov a v tomto mal pán Bugár, ale najmä pán Procházka oslabenú pozíciu. Zdá sa to málo, ale môže to byť postačujúce,“ povedal. Hrabko reagoval aj na tohtotýždňové teroristické útoky v Bruseli a druhý stupeň teroristického ohrozenia, ktorý na Slovensku vyhlásil minister vnútra Robert Kaliňák.

„Znamená to v praxi to, že na uliciach bude viac policajtov ako doteraz,“ povedal. Česká republika však, na rozdiel od Slovenska, vyhlásila len prvý stupeň ohrozenia. Hrabko nepredpokladá, že by tento rozdielny postup mal nejaké hlboké príčiny.

„Myslím si, že Slovensko muselo vyhlásiť druhý stupeň, Česká republika vyhlásila prvý stupeň. Ale pokiaľ si pamätám, Slovensko vyhlásilo prvý stupeň už pred dvomi – tromi rokmi a nebol doteraz zrušený. Teda logicky nemohlo vyhlásiť prvý stupeň, ale muselo vyhlásiť druhý stupeň,“ konštatoval Hrabko.

Na druhej strane, dôvody na vyhlásenie druhého stupňa ohrozenia na Slovensku podľa neho boli. „Bolo to oprávnené, možnosť vyhlásiť druhý stupeň vychádza z toho, že sa niečo stalo v rámci Európskej únie,“ poznamenal Hrabko.