Môj profil 
Predplatné
Tendencie posledných rokov ukazujú, že NATO mení svoju stratégiu, ktorá sa prejavuje vyostrovaním vzťahov s Ruskom. Napriek dohodám, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ, americkí politici a Západ nedodržali svoj sľub a hranice aliancie smerom na východ posunuli. Svoj “Drang nach Osten” NATO odôvodňuje ruskou hrozbou – ruské hranice sa podľa cynického tvrdenia evidentne drzo a zákerne priblížili k základniam NATO v Európe.
Jastrabi v NATO sú presvedčení, že posilňovaním NATO dokážu efektívne bojovať proti vykonštruovanej ruskej hrozbe. Mnohí vojenskí odborníci však nie sú presvedčení o efektívnosti takéhoto postupu.
Agentúra Stratfor tvrdí, že rozširovanie NATO prinieslo so sebou hrozbu oslabenia organizácie. Zvýšenie počtu strán, ktoré sú súčasťou aliancie prináša so sebou aj vnútorné pnutie a veľkú paritu nových záujmov a cieľov. Stratfor sa netvári veľmi nadšene z vojenského potenciálu malých európskych krajín (Slovensko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Moldavsko, Čierna Hora….), účasť týchto krajín v NATO má najmä politický efekt.
Veľkým bolením hlavy pre NATO sa javí byť aj Turecko. Turci majú silnú a v bojoch zocelenú armádu, politické záujmy Turecka sa však nekryjú so záujmami USA či NATO. Na rozdiel od krajín východnej a strednej Európy sa krajiny západnej Európy stavajú k ruskej hrozbe podstatne vlažnejšie a k zvýšeniu vojenských výdavkov do spoločnej kasy NATO sa stavajú krajiny západnej Európy podstatne zdráhavejšie, ako rusofóbne naladení margináli z Litvy, Estónska či Lotyšska. (Ak si aj Litva, Lotyšsko, Estónsko či Slovensko kúpia spolu 10 amerických moderných amerických lietadiel, pre Rusko to nebude predstavovať z vojenského hľadiska žiadne výraznejšie nebezpečenstvo).
Podľa agentúry Stratfor však prestáva byť NATO monolitným celkom, schopným rýchleho nasadenia a prípadného vojenského riešenia situácie. Efektivita NATO sa podľa Stratforu evidentne znížila.
Arťom Kolčin
