Gyimesi: Vajcia máme radšej v praženici. Káčerovo hecovanie ľudí proti Maďarom prinieslo prvý výsledok

Keď ráno prišli k autobusu, čakalo ich nemilé prekvapenie, klubový autobus zahádzaný vajcami. Obrázky autobusu zverejnil klub na svojej facebookovej stránke s komentárom: “Pri dnešných cenách vajec…”

Klub sa teda s vajíčkovým útokom vysporiadal s humorom. Nie tak György Gyimesi (OĽANO). Vníma to ako dôsledok zhoršenia vzťahov medzi Maďarmi a Slovákmi, o ktoré sa zaslúžil svojimi nediplomatickými vyjadreniami Rastislav Káčer dočasne poverený riadením rezortu diplomacie.

György Gyimesi k tomu píše: “Káčerove provokácie a hecovanie ľudí proti Maďarom priniesli prvý výsledok. Autobus futbalistov DAC Dunajská Streda cestou na zápas do Banskej Bystrice zahádzali vajcami. Aj z tohto incidentu, ktorý doteraz nemal obdobu jasne vidno, že porozumenie a dobré spolunažívanie medzi Maďarmi a Slovákmi, ktoré sa prácne roky budovalo dokáže jeden excentrický a vulgárny minister zničiť dvoma – troma primitívnymi vyjadreniami. Musím odsúdiť tento skutok a zároveň mi je ľúto, že jeden nezodpovedný minister vie a môže takto narušiť naše inak krehké vzťahy.”

K pôsobeniu Káčera sa vyjadril aj Miroslav Radačovský (Slovenský Patriot). “Dôstojnosť, elegancia a kultivovaný spôsob vyjadrovania vždy boli a budú doménou diplomata, o to viac v postavení ministra zahraničných vecí. A ako je na tom Káčer, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR?” pýta sa Radačovský. Veľmi lichotivý posudok mu nedal: “Občanov, ktorí prejavia svoj názor, nech už by bol akýkoľvek, verejne nazve hulvátmi, stádom paviánov, teda opíc, správajúcich sa ako dobytok, a v poslednom statuse tiež stádom zozbieraným Bratom za brata (alias ruskou spravodajskou službou). To, že v reakcii na status Matoviča Káčer používa pojmy „úplný podliak, „chodci, odskakujúci ako kobylky“, „hulvát“, svedčí o jeho intelekte, avšak títo dvaja si nemajú v rétorike čo vyčítať.”

V Michalovciach Káčer na adresu občanov vlastného štátu povedal: „Účastníci protifašistického odboja by sa z vás pogrcali.“ Radačovský reaguje: “Len ťažko zachovať zdržanlivosť vo vyjadrení vo vzťahu k takémuto správaniu ministra.” Zdá sa, že Káčer sa svojimi slovami dotkol osobnej sféry nejedného Slováka, medzi nimi aj Radačovského: “Káčer! Môj nebohý otec a ďalší príbuzní, spolu s Rusmi a skutočnými Ukrajincami, v zahraničnom odboji zvracali nad tým, keď predkovia vašich terajších priateľov v pobaltských krajinách po odchode Rusov vraždili nevinných Židov, keď vraždili Židov v Bielorusku a desiatky tisíc, spolu s ukrajinskými nacionalistami v Babyn Jare v Kyjeve. Zvracali, keď Banderovci vraždili nevinných Židov už po vojne na severovýchode Slovenska v obci Kolbasov. Títo protifašistickí bojovníci už nežijú. Ale keby žili, tak by vás, „Vaša excelencia“ Káčer, neozvracali ani neopľuli. Nechceli by si pošpiniť sliny.”

Hodnotenie vzťahov Maďarov a Slovákov je ťažká úloha. Ale hodnotenie úlohy Káčera je jednoduché: Prejavil nezodpovednosť, aká sa ministrovi zahraničia neodpúšťa. Prečo je ešte stále vo svojej funkcii, je nepochopiteľné. Iba ak… Ak by prezidentke bolo jedno, kto z ľudí ňou poverených vládnymi funkciami poškodzuje slovenské záujmy.