Môj profil 
Predplatné
Nemec zároveň poukazuje na paradox, ktorý panuje v štátoch, kde bol komunizmus. Na jednej strane sa ľudia v týchto krajinách pozerajú na ochranu osobných údajov inak – tí, ktorí si pamätajú Štátnu bezpečnosť vedia, že informácia sa dajú zneužiť na zničenie ľudí. Na druhej strane však väčšina ľudí tému ochrany osobných údajov podceňuje – a príkladom je najmä sociálne sieť Facebook.
Kolektívna bezpečnosť
Po útokoch z 11. septembra 2001 došlo podľa jeho slov k zmene kolektívnej bezpečnosti na úkor ochrany súkromia. Zároveň sofistikované opatrenia, ktoré vedú k zaisteniu kolektívnej bezpečnosti, môžu byť podľa Nemca nebezpečné pre jednotlivca.
Prejavom kolektívnej bezpečnosti sú veľké právomoci, ktoré dostávajú bezpečnostné zložky. Príkladom je uchovávanie geolokalizačných údajov z mobilu počas posledného pol roka. K týmto údajom má v Českej republike prístup polícia.
Ako ďalší príklad končiaci predseda uviedol, že ako náhle si sadnete do lietadla, dávate Spojeným štátom všetky svoje údaje od čísla karty až po jedlo, ktoré si objednáte. To znamená, že vznikajú rozsiahle databázy s mnohými údajmi.
Mne to nevadí…
Niektorí ľudia tvrdia, že nič neurobili, preto im nevadí, keď o nich niekto zisťuje a zhromažďuje údaje.
Nemec však upozorňuje na pokus, ktorý si títo ľudia môžu na sebe vyskúšať. Ak by dali do všetkých izieb svojho domu kameru, systém by mali vo svojom počítači a heslo by vedeli len oni, výsledkom by aj tak podľa neho bola zmena správania.
Masívny zber dát
Proti masívnemu zberu dát sa nedá nič robiť, tvrdí odborník. Jedným z dôvodov je aj fakt, že sa do neho ľudia zapájajú dobrovoľne. Príkladom je najmä účet na sociálnej sieti Facebook.
Získané údaje považuje za zlato budúcnosti alebo uhlie 21. storočia. Kto bude disponovať takýmito údajmi, bude majiteľom zlatej bane. Aktuálne sa tieto bane napĺňajú údajmi mladých ľudí. Ťažba začne až o 20 rokov, kedy generácia, ktorá svoje údaje zverejnila, bude v produktívnom veku. Až potom podľa Nemca nastane zdesenie.
