Tieto denné dražby pokračujú po mesačnej prestávke. Zatiaľ čo dosiaľ demonštranti dokázali zastaviť predaj, vláda najnovšie posiela políciu, aby umožnila dražby. Jeden demonštrant a jeden policajt boli ľahko zranení pri zrážkach, keď demonštranti na chodbe súdu v Aténach, kde bola jedna z dražieb, po policajtoch začali hádzať smetné koše, hasiace prístroje, a to, čo im prišlo pod ruku.

V Solúni polícia zabránila vstupu desiatkam demonštrantov do kancelárie notára. Podľa správ tu nedošlo k žiadnym zraneniam. Notári sa celé mesiace odmietali zúčastňovať na dražbách kvôli útokom ľavicových aktivistov, ktorí tvrdia, že chcú chrániť ťažko nadobudnutý majetok gréckych občanov. Odňatie a predaj majetku dlžníkov bánk je súčasťou dohody Grécka so svojimi veriteľmi o „pomoci“.

Grécka vláda sľúbila, že v dražbe nebude predávať byty a domy vlastnené majiteľmi, ak je hodnota týchto nehnuteľností menej až 300 000 eur. Hovorca vlády Dimitris Canakopulos povedal, že majitelia nehnuteľností sa môžu až do konca budúceho roka, 2018, usilovať o nápravu, vysporiadať pohľadávky po splatnosti a chrániť svoje byty a domy, v ktorých žijú.

Už dlhší čas je verejným tajomstvom, že krízu v Grécku vyvolali záujmy západných štruktúr, ktoré z nej aj ťažia. Vďaka „gréckej kríze“ nemecké spoločnosti napríklad kúpili prístav v gréckom meste Solún. Prebieha proces presunu gréckeho štátneho majetku do nemeckých rúk Nemecko už získalo na účasti v realizácii „antikrízového programu“ určeného „na pomoc Grécku“ 1,34 miliardy eur. V nemeckej tlači sa objavila aj informácia, podľa ktorej Berlín získal na úvere poskytnutom Grécku v roku 2010 len na percentách 393 miliónov eur. Vďaka úverom, ktoré Grécku poskytla Európska centrálna banka so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom, už Nemecko nadobudlo zisk 952 miliónov eur.

Sven-Christian Kindler, predstaviteľ strany Zelených v nemeckom parlamente, povedal: „Po právnej stránke to bolo možno aj správne, že Nemecko zarobilo na kríze v Grécku, no z hľadiska morálnej solidarity je to nesprávne.“ Takmer dve tretiny Grékov míňajú v súčasnosti na najnevyhnutnejšie tovary menej peňazí ako vlani. Takmer polovica Grékov – 45,8 % – míňa peniaze iba na najnevyhnutnejšie tovary, nedovoľujúc si nič iné. V súvislosti s týmito faktami vyznieva obohacovanie sa Nemecka na úkor zbedačovaných Grékov ešte obludnejšie.

Uvedený príklad veľmi názorne ilustruje takzvanú európsku solidaritu v praxi. Psychologické delenie Európy na takzvaných „lepších“ (západná a severná Európa) a „horších“ (východná a južná Európa) je pevne usalašené v mysliach politických a sociálno-ekonomických manipulátorov. Podľa ich „zlatého pravidla“ „lepší“ majú nielen právo, ale aj povinnosť žiť na účet „horších“.

Postupne však prichádza čas, keď Západoeurópania, ktorí sa nestihnú včas presťahovať na východ Európy, budú považovaní za „horších“ vo svojej vlasti, pretože za lepších budú označení tí, ktorí milujú šáriu. Mnohé pravoslávne proroctvá naznačujú, že možno príde čas, keď sa po dramatických udalostiach vyprovokovaných vojnychtivým a chamtivým Západom terajšiemu Istanbulu vďaka pomoci Božej a veľkej obete ruského vojska opäť vráti meno Konštantinopol, či, po slovansky Carihrad. Možno predpokladať, že o právo byť novým Istanbulom vtedy budú súperiť Londýn, Paríž a Berlín. A možno aj Rím.

Vladimír Mohorita

„Dialóg“ medzi gréckou políciou a demonštrantmi na chodbe súde v Aténach. Národ spod Akropoly sa mláti a západní bankári „bez národnosti“ si mädlia ruky