Za prácou do zahraničia najčastejšie migrujú nezamestnaní ľudia

Hoci celková migrácia zo Slovenska je oproti roku 2007, keď vrcholila, v súčasnosti nižšia, podľa reprezentatívnych údajov o trhu práce z výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu (ŠÚ) SR vyplýva, že v roku 2012 pracovalo v zahraničí približne 120.000 Slovákov. “Výskum ukazuje, že odlev migrantov významne prispel k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. Ľudia bez práce preukázateľne migrovali za prácou častejšie ako tí, ktorí zamestnanie mali, a odlev pracovnej sily bol výraznejší z ekonomicky slabších regiónov Slovenska,” vysvetlil v štúdii riaditeľ pre výskum CELSI Martin Kahanec.

Štúdia tiež ukázala, že miera emigrácie z nových členských krajín je významne ovplyvnená ekonomickou situáciou v cieľových, ako aj zdrojových členských štátoch. Kým zo Slovenska v rokoch 2004 až 2007 odišli za prácou do Británie, Írska a Švédska približne 4 % aktívnej pracovnej sily, čo je asi 111.000 ľudí, z Česka to bolo len 1 %, teda približne 50.000 ľudí.

Kríza na pracovných trhoch EÚ a zmeny na domácom trhu práce však priniesli zmeny v profile pracovných migrantov zo Slovenska. Do zahraničia počas prvých rokov po vstupe do EÚ odchádzali najmä mladí ľudia, ktorí sa rozhodli v zahraničí hľadať nové skúsenosti a tiež tam odchádzali študovať. Podiel migrantov vo veku 15 až 24 rokov bol v roku 2004 takmer až 30 % a spolu s 25 až 34-ročnými tvorili takýto mladí migranti až necelé dve tretiny všetkých migrantov v roku vstupu Slovenska do únie. Do roku 2012 však podiel 15 až 24-ročných klesol približne na 10 % a 15 až 34-ročných na 48 %.

Podľa štúdie migrácia ľudí do veľkej miery závisí aj od možnosti uplatniť sa na trhu práce. “Mladí ľudia s vyštudovaným odborom v zdravotníctve a sociálnej práci preukázateľne migrovali až o 9 % častejšie ako porovnateľní absolventi iných odborov. Môže to súvisieť s tým, že v zahraničí pracujú častejšie mladé ženy než muži,” doplnila senior výskumníčka CELSI Lucia Mýtna Kureková.

CELSI v štúdii poukazuje aj na to, že pracovná mobilita v rámci EÚ síce znižuje nezamestnanosť, jej rizikom je však odlev mozgov a tiež zhoršovanie demografickej situácie na Slovensku najmä v súvislosti s migráciou mladých ľudí. “Na to, aby sa migranti vracali a na Slovensku zužitkovali nové znalosti, pracovné a obchodné kontakty, ako aj podnikateľské schopnosti nadobudnuté počas práce v zahraničí, je však kľúčové implementovať politiky trhu práce, ktoré migrantov pritiahnu naspäť na Slovensko. Ide najmä o vytváranie podmienok na reintegrovanie navrátilcov do systémov sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia, ako aj na trhu práce,” dodáva Kahanec.