Môj profil 
Predplatné
Bratislava 23. apríla 2016 (HSP/Foto:wikipédia)
Genealógia slovenských rodov nám odkryla širokú škálu šľachtickej vrstvy, z ktorej pochádzali mnohí významní činitelia Uhorského štátu, a ktorí vynikali i pri obhajobe slovenskej identity, zvyšovania národného povedomia a slovanskej spolupatričnosti
Medzi najvýznamnejších patrili Hunt – Poznanovci, Drugetovci, Radvanskovci, Rákoskovci, Beniakovci, Beňovskovci. V úsilí o národnú slobodu najviac vynikli Pongrácovci a Turzovci. Existujúca korešpondencia hovorí, že komunikovali medzi sebou v slovenskom jazyku.
Zákon vydaný palatínom Jurajom Turzom ustanovil paritné zastúpenie Slovákov, Maďarov a Nemcov v mestských radách. Turzov kaštieľ v Bytči sa stal strediskom európskej diplomacie. Spolu s nemeckými Fugerovcami patrili medzi najväčších podnikateľov s meďou v Európe. Spomenúť treba i Pavla Pálfiho a jeho presadzovanie slovenského povedomia.
Významne sa zapísal do dejín aj Móric Zmeškal, ktorý na podporu Hurbanových dobrovoľníkov zvolával zhromaždenia na Orave. Mikuláš Ostrolucký pomohol Štúrovi k poslaneckému mandátu. Alojz Medňanský, posledný strážca uhorskej koruny, napísal krásne dielo „Malebná cesta dolu Váhom“.
A tak by sme mohli menovať mnohých ďalších. Ako to však v histórii býva boli aj predstavitelia šľachty, ktorí zabudli na svoju identitu, alebo sa jej dobrovoľne zriekli v zmysle umelo pestovanej maďarskej nadradenosti.
Jozef Janták
