Sexuálne skúsenosti má stále viac 15-ročných školákov

Ukázala na to medzinárodná štúdia HBSC (Health Behaviour in School-Aged Children) zaoberajúca sa správaním mladých ľudí súvisiacich so zdravím. Výskum sa konal vlani na vzorke asi 10.000 žiakov vo veku 11, 13 a 15 rokov zo 130 základných škôl z celého Slovenska.

“Je skoro mať sex v tomto veku, no ide o porovnateľné čísla s viacerými európskymi krajinami,” zhodnotil Pavol Jarčuška z národného tímu HBSC. Upozornil, že takmer polovica dievčat uviedla, že so sexom mala radšej počkať, alebo by bolo pre nich lepšie, keby k sexu vôbec nedošlo. Práve u dievčat došlo v tejto oblasti k štatisticky významnému nárastu oproti roku 2010. Naopak, vyše polovica opýtaných chlapcov si myslí, že sex mali v pravý čas alebo by chceli, aby sa to stalo ešte skôr.

“V priebehu posledného roka väčšina 15-ročných priznala, že s niekým chodila, respektíve mala rande,” podotkla Andrea Madarasová Gecková, tiež z národného tímu. Sexuálne témy nemôže so svojou rodinou preberať asi pätina školákov, pričom 26 percent dievčat a 41 percent chlapcov priznalo, že posledný rok hľadali informácie na internete.

O šikane už školáci hovoriť veľmi nechcú. Za jej obete sa označilo asi desať percent opýtaných mladých. O niečo viac sa priznalo, že sú aktérmi šikanovania. Výsmech z postavy priznalo asi 15 percent chlapcov a 21 percent dievčat. O šikanovaní nikomu nepovedala asi polovica opýtaných, ktorí sa s ním stretli. Podľa Madarasovej Geckovej sa školáci o šikane nezmieňujú, pretože im chýba najmä dôvera v učiteľa.

Výsledky prieskumu poukázali i na to, že asi tretina školákov nemá nijako organizovaný čas. Vyše 40 percent dievčat a 30 percent chlapcov vo veku 13 až 15 rokov trávi voľný čas nakupovaním v supermarketoch denne alebo niekoľkokrát za týždeň.

Dve tretiny školákov počas pracovného týždňa denne sledujú televíziu či hrajú počítačové hry aspoň dve hodiny. Štvrtina chlapcov a pätina dievčat je schopná týmito aktivitami stráviť štyri a viac hodín denne. “Za voľnočasové aktivity možno považovať šport či krúžky. Na tie ich musí rodič vziať, čo znamená čas. Tieto aktivity aj niečo stoja, čo si niektorí nemôžu dovoliť,” vysvetľuje Madarasová Gecková.

HBSC je jedna z prvých medzinárodných prierezových štúdií, ktorá začala ako iniciatíva troch krajín (UK, Fínsko a Nórsko) v roku 1983. Postupne sa pridávali i ďalšie krajiny, štúdia bola prijatá Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO (1983) a v súčasnosti na nej spolupracuje viac ako 40 krajín Európy a Severnej Ameriky.

“Štúdia by mohla spojiť ministerstvá, aby s niektorými rizikovými výsledkami niečo urobili,” dodal Jarčuška.