Môj profil 
Predplatné
Nemecká tlačová agentúra DPA hlási:
Šéf koncernu Daimler Dieter Zetsche vidí v prílive utečencov príležitosť pre hospodársky rozvoj v Nemecku. Pojať viac ako 800.000 ľudí je „herkulovská úloha“, povedal Zetsche v pondelok večer – deň pred autosalónom vo Frankfurte. „Ale v najlepšom prípade to môže byť tiež základ pre ďalší nemecký hospodársky zázrak, rovnako ako veľmi významne prispeli milióny migrujúcich pracovníkov v 50. a 60. rokoch k rozšíreniu Spolkovej republiky.”
Samozrejme, nie každý utečenec je brilantný technik, či mechanik, povedal Zetsche. Ale ten, kto nechal za sebou celý život, je vysoko motivovaný. “Presne takých ľudí potrebujeme v Mercedese a všade inde v našej krajine.” Podľa štúdií hrozí takmer 40.000 učňovským odborom v Nemecku zánik. Preto utečenci musia byť v Nemecku vítaní.
Toto Zetscheho tvrdenie si vyslúžilo vlnu kritiky. Zdá sa, že výkonný riaditeľ koncernu Daimler chcel povedať niečo k téme, ku ktorej nemá dostatok informácií. Utečenci, ktorí zaplavujú Európu, sa delia do dvoch skupín: tí, ktorí skutočne utekajú pred vojnou a tí, ktorí využívajú aktuálnu situáciu, aby sa do Európy dostali s vidinou lepšieho života. Bolo by nežiaduce, aby sa muži a ženy z vojnových oblastí Sýrie stali základom pre nemecký hospodársky zázrak. To sa však netýka druhej skupiny: každý, kto prichádza dobrovoľne – takzvaní ekonomickí migranti – by na druhej strane mali byť spájaní s vidinou hospodárskeho zázraku.
Správny nápad pre riešenie tejto otázky: priemysel vynaloží všetko úsilie, aby svojim dielom prispel k ukončeniu vojny vo svete. Potom budú môcť všetci ľudia pracovať tam, kde žijú. Potom môžu Nemci otvoriť prevádzky v Sýrii a podporovať tak obyvateľstvo, ktoré by malo aj iné možnosti, ako narukovať do armády. Zabíjanie je totiž jediné odvetvie, ktoré tam funguje.
Okrem toho by priemysel mohol povedať: Nebudeme predávať naše výrobky do rúk teroristov alebo štátom, ktoré podporujú teror. Nech sa náboženskí monarchovia Saudskej Arábie a Kataru vozia v tých najluxusnejších vozidlách – okrem BMW, Mercedesov, či Audi. Otázka je, prečo si to nepovedala aj japonská automobilka Toyota, keďže na fotografiách často vidieť teroristov vyvážajúcich sa na pick-upoch práve tejto značky.
Obrovské koncerny by mohli povedať: Zastavíme naše športové sponzorstvo v tých krajinách, ktoré sponzorujú terorizmus alebo vykorisťujú robotníkov. Tak by trojcípa hviezda Mercedesu nefigurovala na dresoch nemeckého národného futbalového tímu počas zápasov na krvou nasiaknutom futbalovom štadióne v Katare.
Porovnanie s „gastarbajtermi“ je úplne nepresné: Títo robotníci zámerne cestujú do krajín, ako je Nemecko, pretože spoločnosti, ako Daimler, BMW, Opel a VW si dali záväzok zamestnávať určitý počet zamestnancov. Kto prišiel do Nemecka, prišiel nie preto, že Turecko bolo bombardované. Neprišiel do zeme nikoho a nemusel sedieť niekoľko mesiacov bez pracovného povolenia. Prišiel k spoločnosti Daimler či Opel – a dostal prácu.
Nemecká ministerka práce Andrea Nahlesová rozčarovane poukázala na to, že iba jeden z desiatich utečencov môže priamo nastúpiť do práce alebo odborného vzdelávania. Ak chce štát prilákať migrantov s cieľom získať ľudí do práce alebo odborného vzdelávania, musí znášať dodatočné náklady. Bol by Zetsche a jeho koncern Daimler ochotný hradiť náklady na budúce pracovné sily – od kurzov až po školenie k odbornej spôsobilosti? A to všetko bez štátnych dotácií či náhrad?
Ak Daimler v Nemecku potrebuje kvalifikovaných pracovníkov, musí apelovať na všetky svoje zdroje v politike s cieľom usilovať sa o cielenú imigračnú politiku.
Vojna a ničenie nie sú živnou pôdou pre motiváciu. Nemôže sa stať, že človek má zníženú ekonomickú hodnotu na trhu práce v dôsledku katastrofy. Kultúra, náboženstvo, rodina a domov sú súčasťou ľudskej existencie.
Mnoho korporácií sa zúčastňuje programu Spoločenská zodpovednosť firiem (CSR). To hovorí o skutočnej povahe spoločnosti. Mali by však od svojich investorov požadovať zavedenie etických kritérií ako neoddeliteľnú súčasť stratégie svojej firmy. Najväčší penzijný fond na svete, ten z Nórska, už takto začal uvažovať – v poslednej dobe, napríklad, zrušil investície štyroch ázijských spoločností vyrábajúcich palmový olej, pretože ich výrobok ničí životné prostredie.
