Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred šírením jadrových zbraní a nepriamo vyjadril podporu útokom Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael sa nenechá zatiahnuť do opotrebovávacej vojny s Iránom. Po splnení svojich cieľov, ktorými sú zničenie iránskeho jadrového programu a raketových spôsobilostí, Izrael údery proti iránskym cieľom ukončí. Podľa jeho slov sa Izrael k týmto cieľom priblížil po nočných amerických útokoch na iránske jadrové zariadenia.

Izrael odmietol správu Európskej únie, podľa ktorej v Pásme Gazy a Predjordánsku možno porušuje záväzky v oblasti ľudských práv, ako “morálne a metodologické zlyhanie”. Vyplýva to z dokumentu, ku ktorému sa dostala agentúra Reuters.

Americký prezident Donald Trump naznačil záujem o zmenu režimu v Iráne, hoci viacerí predstavitelia jeho vlády predtým zdôraznili, že útoky Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia nemali takýto cieľ. 

Dronový a raketový útok Ruska na Kyjev a okolitú oblasť si vyžiadal najmenej jeden život, spôsobil požiare v obytných lokalitách a poškodil vchod do stanice metra, ktorá slúži ako protiletecký kryt. Oznámili to ukrajinskí predstavitelia.

S cieľom zdôrazniť dôležitosť verejnej služby, poukázať na neoceniteľný prínos inštitúcií a odborníkov v nej pracujúcich, ale aj so zámerom inšpirovať mladú generáciu ku kariére vo verejnom sektore, si svet pripomína Deň verejnej služby Organizácie Spojených národov. Od roku 2003 patrí tomuto dňu v kalendári 23. jún. Deň verejnej služby OSN vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN rezolúciou z 20. decembra 2002.

Viceprezident USA Vance tvrdí, že Rusko, Čína a Spojené štáty sú jednotné v tom, že nechcú dovoliť Iránu získať jadrové zbrane.

„Je to jedna z mála otázok, v ktorej Rusko, Čína a USA majú širokú zhodu. Nechceme vidieť preteky v zbrojení na Blízkom východe,“ povedal Vance v rozhovore pre ABC News.

Podľa neho aj napriek „hlbokým nezhodám“ zástupcovia Moskvy v priebehu nedávnych rokovaní dali najavo, že tiež nemajú záujem na tom, aby Irán získal jadrový arzenál.

Vyhlásenie zaznelo na pozadí publikácie Dmitrija Medvedeva, v ktorej označil údery USA za „nezmyselné“ a naznačil, že niektoré krajiny sú pripravené poskytnúť Iránu jadrové zbrane priamo.

Iránske tankery stále nakladajú surovú ropu a dnešné satelitné snímky ukazujú, že ďalšie iránske a zahraničné tankery sa približujú k iránskym ropným terminálom aj po nočných leteckých útokoch na iránske jadrové zariadenia.

Kongresman Massie vyhlásil, že americké bombardovanie Iránu „môže byť verziou „dvoch týždňov na spomalenie šírenia v roku 2025“, a dodal, že „nám sľúbili, že sa nezúčastníme novej vojny“.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu uviedlo, že „dôrazne odsudzuje“ americké útoky na iránske jadrové zariadenia. Čínsky prezident Si Ťin-pching minulý týždeň počas telefonátu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že prímerie medzi Iránom a Izraelom je „najvyššou prioritou“.

„Čína vyzýva všetky strany konfliktu, najmä Izrael, aby čo najskôr zastavili paľbu,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Iránske ministerstvo zdravotníctva v nedeľu potvrdilo, že americké útoky na jadrové zariadenia v krajine zranili nešpecifikovaný počet ľudí. Nikto z nich po vyhľadaní liečby nejavil žiadne známky rádioaktívnej kontaminácie.

Lesný požiar prinútil v nedeľu úradníkov evakuovať stovky žiadateľov o azyl z prijímacieho tábora na gréckom ostrove Chios. Uviedlo grécke ministerstvo pre migráciu. Chios, ktorý leží pri západnom pobreží Turecka, je častým miestom vylodenia migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európy.

Ekonomika eurozóny je slabá a potrebuje ďalšie stimuly od Európskej centrálnej banky (ECB). Vyhlásil to guvernér portugalskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Mário Centeno v rozhovore pre nedeľné vydanie talianskeho denníka La Stampa. Informovala o tom agentúra Reuters.

Rusko, Čína a Pakistan predložia Bezpečnostnej rade OSN návrh rezolúcie, v ktorej odsudzujú útoky USA na územie Iránu. Informujú o tom ruské médiá.

Dokument obsahuje požiadavku na okamžité zastavenie paľby, ako aj návrh poskytnúť Iránu záruky na realizáciu mierového jadrového programu výmenou za zrušenie sankcií.

Zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN na tému útokov USA na jadrové zariadenia Iránu sa začne dnes o 20:00 stredoeurópskeho času.

Predstaviteľ iránskeho ministerstva zahraničných vecí: Teraz je úplne jasné, že americká administratíva spolupracuje s vojnovým zločincom, aby viedla nespravodlivú agresívnu vojnu proti našej krajine, čo je hrubým porušením základných princípov medzinárodného práva, Charty OSN a Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).

Americké letecké útoky na iránske jadrové zariadenia zvýšili bezpečnosť sveta. Je o tom presvedčený americký minister zahraničných vecí Marc Rubio. Minister odmietol obavy, že by táto akcia mohla rozpútať širší konflikt.

„Myslím si, že svet je dnes bezpečnejší a stabilnejší ako pred 24 hodinami,“ povedal pre Fox News a varoval blízkovýchodný národ, že ak bude trvať na zachovaní „tajného“ jadrového programu, riskuje ďalšie odvetné opatrenia.

Francúzsko prijalo útoky USA na Irán „so znepokojením“, vyhlásil minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot. Zvlášť zdôraznil, že „Paríž sa nezúčastnil ani na samotných útokoch, ani na ich plánovaní“.

Francúzsko tiež „vyzvalo všetky strany k zdržanlivosti, aby sa zabránilo eskalácii a rozšíreniu konfliktu“. A vyhlásilo, že „trvalé riešenie je možné len v rámci rokovaní o Dohode o nešírení jadrových zbraní“.

To sa líši od postoja Nemecka, ktoré po útoku vyjadrilo Izraelu „bezvýhradnú podporu“ a nevyjadrilo ani náznak kritiky voči krokom USA.

Agentúra Fars: Islamská republika sa pripravuje na vojnu s Izraelom, ktorá potrvá „najmenej dva až šesť mesiacov“.

Iránsky parlament údajne schválil zámer uzavrieť Hormuzský prieliv, cez ktorý prúdi takmer 20 percent svetového vývozu ropy. Rozhodnutie ešte nie je konečné a zablokovanie kľúčovej námornej trasy ešte musí schváliť iránska bezpečnostná rada. Informovala o tom správa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na zdroj iránskej štátnej televízie Press TV.