Môj profil 
Predplatné
Návšteva Tillersona v Moskve bola unikátna z viacerých dôvodov. Po prvýkrát v ruskej a aj predchádzajúcej sovietskej histórii došlo k tomu, že neboli zverejnené žiadne oficiálne správy z vrcholného zasadania ministrov zahraničných vecí Ruska a USA. Neboli dokonca publikované ani protokolárne fotografie, video a ani stenografický záznam z rokovaní. Všetko čo vieme o vzájomnom stretnutí, vieme len z informácií Lavrova a Tillersona, a takisto z odpovedí Dmitrija Peskova, tlačového sekretára prezidenta RF.
Ako teda vnímať takýto prístup? Ide o bezprecedentné demonštratívne gesto Vladimíra Putina, ktorý sa rozhodol úplne zámerne ukázať stupeň nespokojnosti Moskvy s atmosférou, ktorú Washington vytvoril v predvečer Tillersonovej návštevy. Úplne presne – úder Tomahawkami na sýrsku raketovú základňu v čase, keď bol na návšteve USA čínsky prezident Si Tien-Pching.
Moskva bola o útoku amerických Tomahawkov informovaná v predstihu a takisto Moskva chápe, že úder Tomahawkami bol krokom namiereným proti vnútroamerickej protitrumpovskej opozícii. Donald Trump teda riešil svoje vnútropolitické problémy a ukázal, že nie je Putinovou bábkou, jeho demonštratívne kroky a show, ktoré však predviedol v rámci návštevy čínskeho prezidenta v USA však prekročili bežný diplomatický rámec.
Peking samozrejme nezmenil svoje pozície k Sýrii a takisto nezmenil svoje vzťahy k Rusku, v Moskve však nič nenechávali na náhodu. Krátko po útoku Tomahawkami sa stretol prezident RF s vicepremiérom Číny a Dmitrij Peskov použil pri komentovaní tohto stretnutia termín „spojenecké stretnutie“, čím naznačil ďalšie zbližovanie v rusko-činskych vzťahoch. Rusko chápe zmysel americkej hry proti zbližovaniu Ruska a Číny.
No a čo sa týka vzťahov s USA, všetko bolo povedané do stretnutia s Tillersonom. Stretnutie s Tillersonom sa stalo zlomovým bodom v rusko-amerických vzťahoch.
Rex Tillerson hovoril s ruským prezidentom Vladimírom Putinom 2 hodiny. Na koniec Tillersonovej návštevy vystúpil Donald Trump na tlačovej konferencii s generálnym sekretárom NATO Jensom Stoltenbergom a informoval o výsledkoch Tillersonovej návštevy v Moskve. Trump nazval Tillersonovu návštevu v Moskve „veľmi úspešnou a podľa jeho slov Tillerson dosiahol lepšie výsledky, ako Trump očakával“. Napriek tomu, že sa vzťahy medzi Ruskom a USA momentálne nachádzajú na historickom minime, prezident USA vyjadril nádej, že v najbližšej dobe sa tieto vzťahy zmenia k lepšiemu.
Čo zapríčinilo Trumpove dôvody pre optimizmus? Alebo ide len o klasické klamstvo z americkej dielne, charakterizované slovami o mieri a družbe, ktoré sú v rozpore s následnými agresívnymi krokmi? Takto totiž vnímajú americké kroky mnohí ruskí analytici a odborníci. Tí sa stavajú k Američanom značne skepticky a Donaldovi Trumpovi nedôverujú. Čo teda chce Trump a akú hru Američania hrajú?
Donald Trump sa okrem boja s protitrumpovskou opozíciou snaží vymanévrovať si lepší priestor v geopolitickej hre, ktorú už hrá Putin viac ako 18 rokov. Snaží sa ukázať, že je silný hráč, tieto snahy nie sú ani tak namierené voči Putinovi, ale majú za cieľ demonštrovať silu pred americkými spojencami a inými geopolitickými hráčmi väčšieho významu. Donald Trump uvažuje, že bude musieť túto hru hrať najbližších 8 rokov a preto siahol ku krokom, ktorými kopíroval ruské kroky v čase vstupu do Sýrskej kampane.
Útok Tomahawkami kopíruje útok ruskými Patriotmi, ktorými Rusi vyrazili predstaviteľom Obamovej administratívy dych. Keď však dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté. Pokiaľ Rusi zlomili svojimi útokmi Kalibrami chrbticu protiasadovskej opozícii a „umierneným teroristom“, Donald Trump úspešne zničil niekoľko starých sýrskych lietadiel a o útoku predom informoval Rusov, takže o tom vedeli aj Sýrčania.
Donald Trump je úspešným biznismenom a skúseným finančným žralokom. Svoje kvality dokázal aj tým, že sám vyhral prezidentské voľby bez opory straníckej mašinérie, amerických médií a amerických politických kruhov. No v medzinárodnej oblasti má minimum skúseností a nechápe, že diplomatický svet a svet biznisu majú rozdielne pravidlá. Môže sa však spoľahnúť na odbornú pomoc viacerých amerických odborníkov, vrátane Henry Kissingera, ktorý svojho času naozaj formoval americkú zahraničnú politiku.
Geopolitická filozofia Donalda Trumpa, jeho predstavy o mieste a roli USA vo svete, jeho plány sú podľa mnohých odborníkov svojské. Trump má 70 rokov a predstava, že by menil svoje spôsoby je však značne nereálna. Stále je presvedčený o tom, že pre Ameriku prišiel čas, aby sa zaoberala sama sebou a prestala byť svetovým žandárom, ktorý vyčerpáva svoju moc riešením svetových problémov. USA podľa jeho názorov musia ozdraviť svoju ekonomiku a znížiť výdavky v zahraničnej oblasti. Trump chce, aby prešli USA reformou, ktorá ich posilní a umožní im znova získať vážnosť a dôveru vo svete. Mnohí označujú Trumpa za naivného a spochybňujú jeho kroky i ciele.
Pred USA stojí podľa Trumpa náročná úloha. USA nemienia financovať európsku bezpečnosť pomocou NATO. Čína by mala kupovať viac amerického tovaru a znížiť export do USA. Čo sa týka Ruska, Trump očakáva, že s ruskou pomocou USA zničia ISIS a že USA sa podarí cez časť ruských elít zvýšiť tlak na Putina a získať znova dominantné postavenie v ruskom i medzinárodnom priestore.
Donald Trump ako biznismen má skúsenosti s nátlakom na partnerov pri obchodných rokovaniach. Pozná zásadu, že ak na začiatku rokovaní začnete s premrštenou cenou, získate na konci cenu, ktorá vás aj tak uspokojí. Túto metódu skúša na Rusko, Čínu i na Európu. No Donald Trump nechce problémy, chce dospieť ku konsenzu, ktorý by bol výhodný pre neho a jeho tým. Ak sa rokovania nepodaria, nevadí, vždy sa dá vrátiť do východiskových pozícií.
Rusko už odpovedalo na trumpovský tlak jednoznačne. Slová Vladimíra Putina „Скучно, девушки“ (je to nudné dievčatká) majú jednoznačnú vypovedaciu hodnotu. Vladimír Putin vie o čo sa Trump snaží a z amerických aktivít si nerobí ťažkú hlavu. Ruský prezident chápe, že Trump potrebuje budiť dojem rozhodnosti a blufuje. Trump sa reálne obáva vyhrotenia situácie a následným problémom s Ruskom.
Donald Trump má naozaj zložité postavenie, čo naznačoval ešte vo februári 2017, kedy jasne potvrdil že vnútropolitická situácia v USA mu neumožňuje pôsobiť tak, ako by chcel, zatiaľ nemohol viesť priamy dialóg s Vladimírom Putinom. Okrem dvoch krátkych telefonických rozhovorov sa kontakty medzi ruským a americkým prezidentom obmedzili na minimum. A to hovoríme o období približne pol roka. Návšteva Tillersona predstavovala prvý krok, pri ktorom Donald Trump mohol predložiť Putinovi svoje plány a získať odpoveď, ktorú netrpezlivo očakával.
Rozhovor medzi Putinom a Tillersonom sa týkal vzťahov medzi Kremľom a Bielym domom. Dialóg pokračuje a súdiac podľa toho, koľko úsilia sa vynaložilo aby sa tento dialóg uskutočnil, išlo jednoznačne o pozitívum.
Peter Akopov
