Môj profil 
Predplatné
Kara Mustafa po dobytí Viedne chcel tiahnuť na Rím a podľa jeho vlastných slov si za jeho hradbami „napásť kone“. Vo filme 11-ty september 1683 vyzval kresťanské vojská do boja proti armáde Kara Mustafu talinsky mních Marco di Aviano slovami: „Nebojujete iba preto, aby ste bránili Viedeň, ale aby ste chránili vašu vieru a tradície. Bránite vaše ženy a deti, vaše sestry a bratov. Vašich otcov a matky, pretože keď padne Viedeň, padne Rím a padne svätá Matka Cirkev. Bráňte svoju vieru tak, aby vaše deti mohli slobodne vyznávať vieru v Boha. Aby mohli slobodne milovať Krista, aby boli slobodní, pretože vy ste bojovali v tento deň.“
Osmanské vojská prenikali do Európy už od konca 14. storočia. V roku 1389 porazili Srbov pri bitke na Kosovom poli, v roku 1444 porazili uhorské, české a poľské vojská v bitke pri Varne, v roku 1453 sa im definitívne podarilo poraziť byzantské vojská v Konštantínopole a v roku 1526 spôsobili uhorskému vojsku ťažkú porážku v bitke pri Moháči. Prvýkrát ohrozili Viedeň v roku 1529. Dobytie Viedne bolo dávnou túžbou Osmanskej ríše – mesto malo obrovský vojenský význam. Jeho obsadenie by znamenalo získanie kontroly nad horným tokom Dunaja a vytvorilo by základ pre ďalšie dobyvačné misie Osmanskej ríše smerom na západ a sever.
Obliehanie Viedne začalo 14. júna, kedy k Viedni dorazila turecká armáda vyzbrojená 300 tureckými kanónmi, no pre mokré leto nebolo možné prepraviť ťažké delá. Turci mali dve možnosti, ako dobyť Viedeň – násilnou cestou útoku, ktorá by sa im bezpochyby podarila, keďže mali prevahu v pomere 20 vojakov k jednému, alebo cesta zdĺhavého obliehania. Mustafa si vybral druhú cestu, pretože chcel mať viedenské bohatstvo neporušené.
Rozhodujúca bitka začala 12. septembra o 4. hodine ráno. Turci považovali prvý útok poľského kráľa Sobieskeho za hlavný útok nepriateľa a vyslali vojakov na protiútok. Turci prenasledovali Poliakov na kraj lesa, kde boli ukryté početné poľské oddiely s nabitými zbraňami. Pri druhom útoku zaútočili poľské vojská z Kahlenbergovho kopca (dnes Leopoldsbergov kopec). Mustafa si bol až príliš istý svojimi vojakmi, čo nakoniec viedlo k jeho porážke.
Výsledkom bitky bolo 15-tisíc padlých, 5-tisíc zranených a 5-tisíc zajatých Turkov. Na habsubrsko-poľskej strane bolo 4.000 padlých a 2.500 zranených. Turci počas ústupu zavraždili takmer všetkých zajatcov s výnimkou niekoľkých šľachticov, za ktorých požadovali výkupné. Celková bitka trvala približne 12 hodín, pričom 11 a pol hodiny prebiehalo delostrelecké ostreľovanie a útok poľského kráľa len pol hodiny.
Podľa historických prameňov kresťanské vojská pri Viedni bojovali s medailami Sedembolestnej Panny Márie a s menom Mária, ktoré dal urobiť ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčényi a rozdal ich celému kresťanskému vojsku. Pápež Inocent potom vyhlásil 12-ty september, kedy sa bitka o Viedeň skončila, za sviatok mena Panny Márie.
Vtedy, jedenásteho septembra, vďaka odvahe a neohrozenej obrane kresťanskej viery, boli Turci pod hradbami Viedne porazení. Poľský kráľ a vojvodca Ján III. Sobieski strategicky rozhodol túto bitku.
Pamätník kráľa Jána III. Sobielskeho bol v predvečer osláv víťaznej bitky poškodený. Viac si o tom môžete prečítať tu:
