Podľa Ruského inštitútu strategického vyšetrovania je civilizácia v kritickom bode. “Veľká hra” vrcholí

Moskva 16. apríla 2015 (HSP/Foto:Screenshot:YouTube)

Nedávno sme vám priniesli záznam prednášky Georga Friedmana (prečítať si ho môžete TU) z agentúry Sratfor, ktorá pôsobí ako poradensky orgán pre Pentagon a Prezidenta USA. Dnes vám prinesieme pohľad z druhej strany, jej náprotivku, Ruského inštitútu strategického vyšetrovania RISI

Leonid Rešetnikov bol vedúci informačného a analytického odboru ruskej zahraničnej spravodajskej služby, v súčasnosti je člen správnej rady SVR, generálporučík, člen Vedeckej rady ruskej Bezpečnostnej rady a stoji na čele analytického štítu vlasti – Ruského inštitútu strategického vyšetrovania (RISI).

V USA niečo podobné robí analytické centrum Stratfor a strategické výskumné centrum RAND Corporation. Kto z vás je lepší?

Keď sme po prevedení do administratívy prezidenta v apríli 2009 tvorili nové stanovy inštitútu, bolo nám povedané, aby sme si z nich vzali príklad. Vtedy som si pomyslel: “Ak nás budete financovať tak, ako je financovaný Stratfor alebo RAND Corporation, potom  všetky tieto zahraničné analytické firmy strčíme do vrecka.” Veď ruskí analytici sú najlepší na svete. Tým skôr regionálny špecialisti, ktorí majú svieže “nezanesené” mozgy. Môžem o tom hovoriť s presvedčením po 33 rokoch analytickej práce, najprv v prvom hlavnom vedení KGB ZSSR a potom v Službe vonkajšej rozviedky.

Ako je známe, RAND Corporation rozpracovala pre Ukrajinu plán ATO na juhovýchode krajiny. Váš inštitút poskytoval informácie o Ukrajine a najmä o Kryme?

Samozrejme. V podstate na Ukrajine pracovali dve inštitúcie: RISI a Inštitút krajín SNŠ Konštantína Zatulina. Od samého začiatku svojej činnosti sme písali analytické zápisy o raste antiruských nálad na pevninskej Ukrajine a naopak zosilňovanie proruských nálad na Kryme. Analyzovali sme činnosť ukrajinských orgánov. Nedávali sme však alarmistické informácie v štýle “všetko je stratené”, ale skôr upozorňovali na rastúce problémy. Navrhovali sme výrazne posilniť prácu proruských mimovládnych organizácií, posilniť, ako sa dnes hovorí, tlak politiky “mäkkej sily” .Práca ktoréhokoľvek veľvyslanectva a veľvyslanca je ohraničená množstvom obmedzení. Krok vľavo alebo krok vpravo – škandál. Navyše v krajine je problém s profesionálnym personálom. A to nielen v diplomatickej oblasti. Potom, čo sme boli oslabení, v štátnej službe zostalo veľmi málo pevných ľudí s chrbticou.

Úlohu mimovládnych organizácií nemožno podceniť. Jasným príkladom sú farebné revolúcie, ktoré sú rozpútavane zahraničnými, a v prvom rade americkými, mimovládnymi organizáciami. Tak to bolo aj na Ukrajine. Bohužiaľ nebola vytvorená podpora k tvorbe takých organizácií, ktoré by konali v našom záujme, k tomu fakticky nebola zameraná pozornosť. Ale ak by tam pracovali, nahradili by desať takých veľvyslanectiev a desať aj veľmi inteligentných veľvyslancov. Teraz sa na priamy rozkaz prezidenta situácia začala meniť. Daj Boh, aby podriadení tento vývoj nespackali.

Ako sa podľa vášho názoru bude vyvíjať situácia v Novorossii na jar a v lete? Bude nové vojenské ťaženie?

Bohužiaľ, pravdepodobnosť je veľmi vysoká. Pred rokom bola myšlienka federalizácie Ukrajiny ešte reálna. Ale teraz Kyjev potrebuje jedine vojnu. Len unitárny štát. Z niekoľkých dôvodov. Hlavne v čele krajiny sú ľudia s antiruskou ideológiou, ktorí nie sú podriadení len Washingtonu, ale doslova pracujú v záujme tých síl, ktoré sa skrývajú za vládu USA.

A čo táto slávna “svetová vláda” potrebuje?

Jednoduchšie bude povedať, čo nepotrebuje: nepotrebuje federalizovanú Ukrajinu, pretože by to bolo ťažko kontrolovatelné územie. Na ňom by nebolo možné rozmiestniť vojenské základne, nové jednotky PVO. A takéto plány existujú. Z Luhanska, alebo Charkova krídlové taktické rakety doletia do Zauralska, kde sa nachádzajú naše najdôležitejšie sily jadrového programu. A so stopercentnou istotou môžu zasiahnuť balistické rakety umiestnené v šachtách alebo na mobilných prostriedkoch vo vzletovej fáze dráhy. Teraz pre nich tieto oblasti nie sú dostupné ani z Poľska, ani z Turecka, ani z juhovýchodnej Ázie. To je hlavný cieľ. Preto budú USA bojovať za Donbas až do posledného Ukrajinca.

To znamená, že to nie je o bridlicovom plyne, ktorý sa na tomto území nachádza?

Hlavným strategickým cieľom je jednotná Ukrajina pod ich plnou kontrolou kvôli boju s Ruskom. A bridlicový plyn, alebo orná pôda, to už je len príjemný bonus. Súvisiaca výhra. Plus ťažký úder do nášho obranného priemyslu po roztržke vzťahov Ukrajiny a Ruska. Čo už sa stalo.

Čo tento rok uvidíme na Ukrajine?

Proces polorozpadu, alebo dokonca úplného rozpadu. Mnohí teraz tvárou v tvár nacizmu jednoducho stíchli. Ale ľudia, ktorí chápu, že Ukrajina a Rusko sú zviazané pevne, ešte nepovedali svoje posledné slovo. Ani v Odese, ani v Charkove, ani v Záporoží  a ani v Černigove. To nie je mlčanie navždy. A veko tohto kotla sa nevyhnutne zdvihne.

A ako sa budú vyvíjať vzťahy medzi Novorossiou a zvyškom Ukrajiny?

Málo pravdepodobný je scenár Podnesterska. Ja v neho neverím. Územie DNR a LNR sú podstatne väčšie a do vojny boli už vtiahnuté milióny ľudí. Zatiaľ ešte Rusko môže prehovoriť vedenie opolčencov na dočasný oddych a prímerie. Ale len “dočasne”. Teraz už nejde o akékoľvek zapojenie Novorossie do zostavy s Ukrajinou. Ľudia na juhovýchode už nechcú byť Ukrajinci.

Keď už sa naša krajina dostala do svetovej izolácie kvôli prisvojeniu Krymu, prečo už nehrá vabank aj na juhovýchode? Ako veľmi môžeme byť pokrytecký?

Na vabank je podľa môjho názoru ešte príliš skoro. Nedoceňujete informovanosť nášho prezidenta, ktorý vie, že v Európe prebiehajú isté, pozornosti verejnosti skryté procesy. Poskytujú nádej, že zatiaľ môžeme obhajovať záujmy inými metódami a prostriedkami.

V informačnom toku spojenom s Ukrajinou zabúdame na explozívny rast náboženského extrémizmu v strednej Ázii …

To je pre našu krajinu naozaj nebezpečný trend. Veľmi zložitá je situácia v Tadžikistane. Nestabilná situácia je aj v Kirgizsku. Ale v smere prvého úderu môže byť Turkmenistán. Nejako sme sa tým menej zaoberali vzhľadom k tomu, že Ašchabad je držaný oddelene. Ale tento “dom” sa môže zrútiť prvý. Majú dosť síl, aby sa ubránili sami? Alebo budeme nútení zasiahnuť v krajine, ktorá je nám dostatočne vzdialená? Je to ťažké.

A to nielen v spojení s prenikaním bojovníkov islamského štátu do regiónu. Podľa posledných údajov USA a NATO sa nechystajú odísť z Afganistanu, ale udržujú si tam svoje základne. Z vojenského hľadiska päť alebo desať tisíc vojakov, ktorí zostanú, môžu byť v priebehu mesiaca rozšírení na 50 – 100 tisícové zoskupenie.

Po prekročení akej hranice dôjde k rozkolu?

Spočiatku sa plánuje len odtrhnúť kúsok niečoho, čo “leží bokom”. Je jedno, čo sa odtrhne: Kaliningrad, severný Kaukaz alebo Ďaleký východ. To bude rozbuškou procesu, ktorý sa potom môže rozrastať. To nie je propagandistická myšlienka, ale realita. Taký tlak zo západu (Ukrajina) aj juhu (stredná Ázia) bude len narastať. Snažia sa dostať cez západnú bránu, ale skúšajú to aj na juhu.

Ktoré strategické smerovanie je pre nás najnebezpečnejšie?

Južný smer je veľmi nebezpečný. Ale zatiaľ ešte existujú nárazníkové štáty, bývalé stredoázijskej zväzové republiky. A na západe je vojna už na hranici. Fakticky na našom území.

Teraz tam prebieha vojna nie Ukrajincov a Rusov, ale svetových systémov. Jedni sa domnievajú, že sú “Európa ” a druhí – Rusko. Lenže naša krajina, to nie je len územie, je to svojbytná ohromná civilizácia, ktorá celému svetu priniesla svoj názor na svetový poriadok. Predovšetkým samozrejme Ruské impérium ako vzor východoprávoslávnej civilizácie. Boľševici ju zničili, ale “hore” vyrobili novú civilizačnú ideu. Teraz pristúpili k tretej. A v priebehu 5 – 6 rokov budeme vidieť.

A aká bude tá?

Myslím, že to bude dobrá symbióza predošlých. Aj naši “zakliati kolegovia” to veľmi dobre chápu. Preto tiež ten útok zo všetkých strán.

To znamená, že spoločný rusko-americký boj proti terorizmu a najmä ISIL je fikcia?

Samozrejme. Amerika vyrába teroristov, kŕmi ich, trénuje a potom to všetko komanduje. Môže sa stať, že jedného “rozzúreného psa” z tejto stajne pomôžu postreliť, ale ostatné budú podnecovať o to viac.

Leonid Petrovičovič, domnievate sa, že USA a americkí prezidenti sú len nástroje. Kto teda riadi politiku?

Existujú komunity niektorých, spoločnosti prakticky neznámych ľudí, ktorí nielenže inštalujú amerických prezidentov, ale riadia pravidlá pre všetku “Veľkú hru”. Sú to najmä nadnárodné finančné inštitúcie. Ale nielen tie. Teraz prebieha preformátovanie finančného a ekonomického systému sveta. Evidentne je snaha prehodnotiť celú štruktúru kapitalizmu, pričom by však nebola opustená. Prudko sa mení vonkajšia politika. USA zrazu prakticky odvrhli Izrael – svojho hlavného spojenca na Blízkom východe – v záujme zlepšenia vzťahov s Iránom. Prečo je zrazu Teherán potrebnejší a dôležitejší než Tel Aviv? Pretože ten je súčasťou pásu obklopujúceho Rusko. Tieto tajné sily si stanovili úlohu zlikvidovať našu krajinu ako vážneho hráča na svetovej scéne. Veď Rusko prináša  civilizačnú alternatívu celému spojenému Západu.

Tým skôr, že vo svete prudko rastú protiamerické nálady. Maďarsko, kde pri moci sú konzervatívne pravicové sily, aj ľavicové Grécko – to sú diametrálne odlišné sily na starom kontinente a tie sa fakticky spojili a “vzopreli” proti diktátu USA. Vzbúrilo sa aj Taliansko, Rakúsko, Francúzsko a tak ďalej. Ak Rusko teraz vydrží, potom v Európe prebehnú procesy, ktoré sú nevýhodné pre tých, ktorí sa usilujú o svetovú nadvládu. A oni to veľmi dobre vedia.

(Preto tá iniciatíva veľvyslanectiev USA smerom k médiám a mimovládkam, aby všetky nevhodné informácie  označovali ako ruskú propagandu)

Niektorí európski lídri už nariekajú, že im USA doslova nariadili sankcie. Môže sa vôbec Európa vytrhnúť z “priateľského” amerického objatia?

Nikdy. Amerika ich pevne drží na niekoľkých reťaziach: tlačiarenský stroj FEDu, hrozba farebných revolúcií a fyzickej likvidácie nežiaducich politikov.

Ohľadom fyzickej likvidácie – nepreháňate?

Vôbec nie. CIA a to dokonca aj na úrovni úloh, ktoré pred ňou stoja, nie je rozviedkou. PGU KGB alebo SVR RF sú klasické rozviedky: zhromažďujú informácie a podklady k vedeniu krajiny. Pre CIA sú tieto tradičné úlohy rozviedky až niekde na konci zoznamu úloh. Hlavnými sú – odstraňovanie (vrátane fyzického) politických vodcov a organizácie prevratov. A oni to robia v režime reálneho času. Po katastrofe ponorky Kursk nás z Rumunska navštívil riaditeľ CIA George Tenet. Bol som požiadaný sa s ním stretnúť na letisku. Tenet dlho nevystupoval z lietadla, ale rampa bola otvorená a podarilo sa nahliadnuť do vnútra jeho Herkulesa. Bolo to lietajúce veliace stanovište, počítačové centrum, plne nabité vybavením a komunikačnými systémami, ktoré môžu monitorovať a simulovať situáciu kdekoľvek vo svete. Sprievodný personál – dvadsať ľudí. My sme lietali a lietame pravidelnými linkami v zostave 2 – 5 osôb. Ako sa hovorí, vidieť rozdiel!

Keď už hovoríme o rozviedke … opäť sa hovorí o myšlienke zjednotenia ruskej rozviedky cestou spojenia SVR a FSB. Aký je váš názor?

Extrémne negatívny. Ak spojíme dve špeciálne služby – vonkajšiu rozviedku a kontrarozviedku, potom z dvoch zdrojov informácií pre vyššie vedenie krajiny vytvoríme jednu. Potom sa človek, ktorý sedí na tomto “prameni informácií” stáva monopolný. A môže manipulovať za dosiahnutím akéhokoľvek cieľa. V KGB ZSSR boli také manipulácie s informáciami zrejmé dokonca aj kapitánovi Rešetnikovi. Pre prezidenta, cára alebo premiéra – ktorejkoľvek najvyššej úradnej osoby – je výhodné mať niekoľko nezávislých zdrojov informácií. V opačnom prípade sa stáva rukojemníkom konkrétneho veliteľa štruktúry alebo štruktúry samotnej. A to je veľmi nebezpečné. Autori takéhoto nápadu si myslia, že sa usilujeme o spojenie, ale my by sme si tým vytvorili hrozbu sami sebe.

Poďme ešte od svetových konšpirácií k “našim bránam”. Ako odlíšiť úradníka, ktorý nevie, čo robí, od vplyvového agenta, ktorý škodí vedome?

Skutočných agentov vplyvu vysokej úrovne vo svete nie je toľko, ako by sa mohlo zdať. Prijatie alebo neprijatie dôležitých strategických rozhodnutí, ktoré nie sú v záujme svojej krajiny, sú dielom ideologických agentov. To sú tí naši úradníci, ktorí sa ocitli v domácom vysoko postavenom kresle, ale dušou sú na Západe. Tých netreba verbovať alebo im dávať príkazy. Pre týchto ľudí je všetko, čo sa deje “tam vonku”, najvyšším úspechom civilizácie. A to, čo je tu, je len “neumyté Rusko”. Oni nespájajú budúcnosť Ruska s budúcnosťou svojich detí, ktoré posielajú študovať za hranice. A to je pre mňa dôležitejší ukazovateľ, než účty v západných bankách. Takí “súdruhovia” nemajú v srdci Rusko, ktorého “rozvoj” spravujú.

Ako presne ste načrtol portrét niektorých našich ministrov! Ako len s nimi prejdeme rokom 2015?

Rok – či už s nimi alebo bez nich – bude ťažký. A zrejme bude ťažký aj ten nasledujúci. Ale potom začne víťazný nástup nového Ruska.

bg