Môj profil 
Predplatné
Rovnako ako politici, aj bežní ľudia sa delia na republikánov a demokratov, prípadne nezávislých. A príslušnosť k jednej alebo k druhej strane je v USA často celoživotnou záležitosťou. Prezliekanie kabátov tam ani zďaleka nie je také časté ako na Slovensku.
Republikáni a demokrati mali vždy odlišné názory na to, ako riadiť krajinu, ekonomiku, školstvo či zdravotníctvo. Zároveň bývalo vždy odlišné aj demografické zloženie voličov týchto strán. Už dávno však medzi nimi neboli také rozdiely ako dnes. Vyplýva to z výskumu skupiny Pew Research Center.
“V kľúčových charakteristikách – najmä rase, etnicite a vierovyznaní – vyzerajú tieto dve strany najmenej podobne za posledné štvrťstoročie,” uvádza Pew Research Center.
Demografické zmeny postihujú Spojené štáty ako celok – obyvateľstvo starne, rastie rasová a etnická rôznorodosť a ľudia sú čoraz vzdelanejší. V jednej strane sú však zmeny výraznejšie než v druhej.
Demokratická strana je oproti minulosti menej belošská, menej nábožná a lepšie vzdelaná. Tieto zmeny sa pritom udiali rýchlejším tempom, než je priemer v krajine ako celku. Zároveň strana pomalšie starne.
V Republikánskej strane je to naopak – rasovo, nábožensky a vzdelanostne sa mení pomalšie. Rýchlejšia je len pokiaľ ide o starnutie populácie.
Dnes tvoria belošskí, nehispánski občania 57 percent voličov Demokratickej strany. V roku 1992 to bolo 76 percent. U republikánov tento podiel v rovnakom období poklesol z 93 na 86 percent. V roku 1992 bol teda v podieloch belošských voličov medzi stranami rozdiel 17 percentuálnych bodov, zatiaľ v súčasnosti dosahuje 29 percentuálnych bodov.
Pokiaľ ide o vekové zloženie voličov, Republikánska strana bývala v minulosti “mladšou”, za posledných 24 rokov ale rýchlo zostarla. V roku 1992 mala 61 percent voličov mladších než 50 rokov, starších bolo len 38 percent. Dnes je starších než 50 rokov až 58 percent voličov.
V Demokratickej strane bolo v roku 1992 starších než 50 rokov 42 percent voličov, dnes je ich 48 percent. Táto strana teda starne pomalšie.
Americká populácia nielen starne, ale ľudia sú aj vzdelanejší než v minulosti. Pribúdajúci Američania s lepším vzdelaním sa pritom prikláňajú skôr k Demokratickej strane. Kým v roku 1992 mali Demokrati 21 percent voličov s vysokoškolským vzdelaním, dnes ich majú 37 percent. To je nárast o 16 percentuálnych bodov. Republikáni zaznamenali v tomto prípade nárast z 28 na 31 percent.
Náboženstvo bolo vždy významnou súčasťou života Američanov, no aj tu sa dejú zmeny. Kým v roku 1992 uviedlo len osem percent Američanov, že nepatria k žiadnemu náboženstvu, dnes je ich 21 percent.
Táto zmena je opäť rýchlejšia u demokratov. Počet tých, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu, vzrástol z desiatich na 29 percent. To je výraznejšia zmena než na celonárodnej úrovni. U republikánov je to opäť pomalšie. Počet tých, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu, vzrástol v tejto strane len zo šiestich na 12 percent.
Vo všetkých skúmaných kategóriách sa teda zmeny dejú v každej strane inou rýchlosťou, a preto sú rozdiely medzi nimi väčšie než v minulosti.
Jediné, čo sa zmenilo len nepatrne, je príslušnosť k politickým stranám, uvádza Pew Research Center. V roku 1992 sa k republikánom hlásilo 29 percent registrovaných voličov, dnes je to stále 29 percent. U demokratov sa toto číslo posunulo z 36 na 33 percenta. Ostatní sa považujú za nezávislých.
