Môj profil 
Predplatné
Podľa slov autora článku je pomoc Kyjevu teoreticky správna, ale znepokojuje ho to, že toto opatrenie nebolo verejne prerokované. “Môže sa zdať, že vyzbrojenie Kyjeva je ľahké politické víťazstvo, ale je to zlý politický smer.”
Politológovi táto myšlienka pripomína “ľahostajné pokusy Washingtonu trénovať a vyzbrojovať miernou sýrsku opozíciu”. Vtedy sa všetko skončilo porážkou opozície, akonáhle do vojny vstúpila Moskva, a o Ukrajinu má Rusko oveľa podstatnejší záujem a vojenská prevaha je tiež očividná. “A naopak v schopnosť USA k donúteniu v tomto regióne takmer nikto neverí.”
Okrem toho autor článku uvádza, že útočné operácie proti Kyjevu sa už dávno nekonali, a preto by západné krajiny mali teraz Ukrajine skôr pomôcť sa transformovať “a nehrať s raketami geopolitickú dámu”. Rovnaký názor zastávajú aj ďalší americkí generáli, ako je napríklad Ben Hodges. Uvádzajú, že neexistujú žiadne príznaky hroziaceho napadnutia Ukrajiny zo strany Ruska. Podľa ich slov v každom prípade asymetria síl dvoch štátov je tak veľká, že niekoľko prenosných protitankových raketových komplexov ťažko môže zmeniť situáciu.
Ak sa pozrieme na samotné komplexy Javelin, tak autor článku o nich píše, že sú drahé a nepraktické. Podľa jeho slov za tých 50 miliónov dolárov, ktoré na nich chce USA vyčleniť, by Kyjev mohol kúpiť oveľa viac zbraní od iných krajín alebo ich dokonca vyrobiť samostatne.
Okrem toho ľudia na Ukrajine zomierajú prevažne kvôli delostreleckej paľbe a v dôsledku strelných zbraní a tankové bitky sa tam prakticky nekonajú. A aj keď Kyjev používal svoje protitankové komplexy, dosiahnuť víťazstvo v týchto bitkách sa mu i tak nepodarilo.
“Iniciatíva dodať Ukrajine rakety Javelin je v skutočnosti politické rozhodnutie, ktoré prevráti konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou v sprostredkovanú vojnu medzi Spojenými štátmi a Ruskom,” píše autor článku. “Ukrajinci snáď aj dúfajú v to, aby Washington do konfliktu vstúpil, a to je pochopiteľné. Ale americkí politici si musia pamätať, že ich povinnosťou je služba národným záujmom vlastnej krajiny,” dodal
“Ak chce administratíva Trumpa poslať Moskve signál, musia si americkí činovníci pamätať, že mnohí v Kremli im tiež chcú poslať signál,” varuje politológ. Tiež upozorňuje, že USA musia byť opatrní aj s tým, aké signály posielajú samotnej Ukrajine. “Pre Washington je z morálneho hľadiska riskantné vyjadriť svoju podporu štátu, ak nemá v úmysle bojovať za neho.”
Skôr než USA vstúpia do nového impulzívneho dobrodružstva, musia sa poučiť skúsenosťami zo Sýrii, kde sprostredkovanú vojnu prehrali, píše Michael Kofman.
Hroziť vyzbrojením Ukrajiny by malo zmysel, ak by s Moskvou prebiehali napäté rozhovory alebo by Moskva vyzbrojovala povstalcov v nejakej zóne konfliktu, ktorého by sa USA vojensky zúčastnili. “Ale teraz taký strategický cieľ podľa všetkého neexistuje, vysoko postavení úradníci v administratíve jednoducho chcú dodať rakety Ukrajine,” uzatvára autor článku.
Ak sa plán s týmito raketami predsa len realizuje, tak tým Spojené štáty stratia možnú páku nátlaku na svojho geopolitického protivníka a zničia jednu z mála kariet, ktorá im dávala príležitosť k politickému geste obmedzenej účinnosti. “Ak administratíva Trumpa prijme konflikt na Ukrajine ako časť novej studenej vojny, mala by radšej popremýšľať, ako ju chce vyhrať,” píše Kofman vo svojom článku pre The New York Times. A “prázdne gestá” alebo rakety podľa neho nepomôžu v boji s takým protivníkom, ako je Rusko, a neurobia nič pre blaho Ukrajiny.
.jpg)
.JPG)
.jpg)
