„Pôjde iba o reklamu pre konkrétnu skupinu ľudí, nič špeciálne sa nezmení, do politiky sa len vnesie ďalšia nervozita,“ vysvetlil Fico. Povedal, že je rozdiel medzi politickým vyjadrením a hodnotením skutočnosti z právneho hľadiska. Z toho druhého pohľadu rozhodnutie generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára s návrhom na Najvyšší súd na zrušenie ĽSNS rešpektuje.

„Predpokladám, že Jaromír Čižnár mal toto rozhodnutie dopredu zanalyzované,“ reagoval šéf SNS a predseda parlamentu Andrej Danko, takisto v diskusnej relácii TA3. Rozhodnutie generálneho prokurátora rešpektuje. Danko si myslí, že na zrušenie sú zrelé i niektoré iné politické strany. „Napríklad tie uzavreté pre štyroch ľudí,“ informoval.

Predseda parlamentu je za zmenu zákona o politických stranách, udiať by sa to podľa neho malo na jeseň. Šéf SNS je proti tomu, aby sa dalo stranu kúpiť tesne pred voľbami alebo aby si politici po zrušení politického subjektu mohli založiť ďalší. Strana šíriaca myšlienky popierajúce ľudské práva nemá podľa neho čo robiť v politickom priestore.

Šéf SNS tvrdí, že k zrodu ĽSNS prispela i strana SaS, jej predseda Richard Sulík na to odmietol obsiahlejšie reagovať. „Pána Danka mi padne ťažko komentovať, nech si názor urobia voliči,“ uviedol Sulík v relácii TA3.

Danko potvrdil, že SNS pôjde do volieb do VÚC samostatne. „Chcem otestovať regionálne štruktúry, bude to skúška,“ vysvetlil. V Banskobystrickom kraji je podľa neho „džentlmenská dohoda“ v koalícii, kde sa pozrú „v rámci procesov na zaujímavého kandidáta“.

PREMIÉR: Nemyslím si, že EÚ potrebuje plán B

Slovenský premiér Robert Fico si nemyslí, že EÚ potrebuje záložný plán. „Ja si nemyslím, že Európa potrebuje plán B. Európa potrebuje normálnu otvorenú diskusiu.“ Vyhlásil to dnes na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2017 v Bratislave v rámci diskusného panelu o problémoch a ďalšom smerovaní EÚ

Problém vidí skôr v komunikácii. Predovšetkým mladí podľa neho nerozumejú, aké výhody plynú z EÚ. Napríklad v súvislosti so Schengenom. Podľa neho EÚ predávajú lídri doma, vo svojich krajinách a mali by v tom byť aktívnejší.

V otázke hlbšej integrácie si praje, aby každé rozhodnutie, ktoré sa v eurozóne urobí, sa zrealizovalo v spolupráci s krajinami, ktoré euro nemajú. Zároveň však zdôraznil, že aj tieto krajiny by mali rešpektovať ďalšie približovanie sa. „Vytvára sa nám nový nemecko-francúzsky integračný motor,“ uviedol Fico.

Sú podľa neho krajiny, ktoré nie sú v eurozóne, ale aj napriek tomu majú lepšie ekonomické výsledky ako tie, ktoré používajú euro. Ako príklad uviedol Českú republiku a Poľsko. Zároveň však zdôraznil, že ak štartuje nový motor integrácie, teda väčšieho približovania sa, Slovensko chce byť v jadre procesu.

Pripomenul však, že patrí medzi tých predsedov vlád, ktorí nie sú nadšení predstavou otvárania zakladateľských zmlúv. Podľa neho práve tie vytvárajú pre členské štáty priestor, aby sa posúvali dopredu. Nemali by sa však na európsky stôl predkladať tie témy, ktoré štáty rozdeľujú. Na tomto princípe podľa neho funguje aj spolupráca Vyšehradskej štvorky (V4). Tá otvára témy, v ktorých členovia vedia nájsť kompromis.

Podľa slovenského premiéra politika, pokiaľ ide o vzťahy medzi USA a EÚ, vytvára pre Úniu veľkú šancu. Vyjadrenia americkej administratívy o tom, že Európa by sa mala o seba viac starať, ho neznervózňujú. Premiér Fico si myslí, že budeme svedkami určitých zmien v EÚ, verí však, že budú pragmatické a racionálne.

Predseda Európskej rady Donald Tusk po stretnutí G7, teda ekonomicky najvyspelejších krajín sveta, odmieta reči o páde Západu. „Sú prehnané, nemôžem akceptovať tézu o konci západného sveta a EÚ. Môj dojem po zasadnutí G7 je, že som väčším optimistom, ako som očakával. Najmä v súvislosti s americkým prezidentom Donaldom Trumpom,“ dodal. Podľa predsedu predstavitelia našli vo všetkých témach nejaké spoločné stanovisko, vrátane témy o klimatických zmenách, kde chýbalo finálne Trumpovo rozhodnutie. „Ale môj dojem je, že naša spolupráca vrátane transatlantickej bude jednoduchšia, než sme po voľbách očakávali,“ konštatoval.

Pripomenul nedávne vyhlásenie kandidátky na francúzskeho prezidenta a líderky Národného frontu Marine Le Penovej, že najväčšou chybou kampane bola antieurópska rétorika, v rámci ktorej navrhovala, aby Francúzsko odišlo z EÚ. Za skutočnú hrozbu súčasnosti nepovažuje rozličnú úroveň integrácie, ale to, kam nás privedú rozličné smerovania. „Máme v EÚ isté vlády, istých politikov, médiá a politické strany, ktoré spochybňujú v súčasnosti podstatu EÚ,“ dodal.

Český premiér Bohuslav Sobotka si nepraje, aby sa vytvárali bariéry medzi eurozónou a jej nečlenmi, ktoré by bránili v posúvaní sa do ďalších integračných stupňov. Súhlasí so slovenským premiérom v tom, že otváranie zmlúv by nebol dobrý nápad. Lídri by sa podľa neho mali skôr zamerať na vytváranie opatrení, ktoré budú prakticky užitočné pre posilnenie bezpečnosti, boj proti terorizmu, stabilizáciu susedstva, podporu ekonomického rastu a technologických zmien tak, aby Európa zostala konkurencieschopná.

Fico: Bezpečnosť sa musí stať prvoradou témou v Európskej únii

Prvoradou témou v Európskej únii sa musí stať bezpečnosť. V dnešnej diskusnej relácii RTVS O päť minút 12 to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer-SD). Tvrdí, že Únia sa často venuje sama sebe a svet jej medzitým ako keby ušiel

„Preto, či už ide o históriu, alebo posledné udalosti, ktoré sa stali, nech sú pre nás ponaučením, že EÚ aj NATO si musia dať na prvé miesto tému bezpečnosti. Až potom, keď ľudia budú vidieť, že sa zaoberáme témami, ktoré sú dôležité pre bezpečný život, môžeme očakávať aj určitú zmenu nálad ľudí vo vzťahu k EÚ, štátom, autoritám,“ povedal Fico.

Predseda vlády ČR Bohuslav Sobotka (ČSSD) poukázal na to, že vďaka členstvu v EÚ a NATO sú dnes oba štáty schopné čeliť potenciálnym hrozbách dnešného sveta lepšie, ako keby na to boli sami. Dnes navyše spolurozhodujú o budúcnosti celej Európy.

Obaja premiéri sa zhodli na tom, že súčasnú krízu v Sýrii spojenú s migračnou krízou je potrebné vyriešiť politickými rokovaniami a dohodou, veľa si sľubujú od zintenzívnenia dialógu medzi USA a Ruskom. Ľuďom treba podľa nich poskytnúť pomoc a podporu doma, napríklad vytvorením tzv. bezpečných zón, aby nehľadali riešenie v odchode do Európy.

„Očakávam od USA, Ruska, a EÚ to môže veľmi silno podporiť, že sa podarí zrýchliť politické rokovania, ktoré v tejto chvíli prebiehajú medzi zástupcami sýrskej vlády a opozície. Trvá to už príliš dlho, ale ja si nemyslím, že kríza v Sýrii má vojenské riešenie, že sme schopní to vyriešiť nejakou intervenciou krajín Západu,“ konštatoval Sobotka.

Európa by podľa neho mala posilniť obrannú spoluprácu. „Musíme mať oveľa dôraznejšiu a aktívnejšiu zahraničnú politiku, predovšetkým voči regiónom, ktoré bezprostredne ovplyvňujú bezpečnostnú situáciu v Európe,“ uviedol český premiér s tým, že kľúčové je dokončiť iniciatívy týkajúce sa výmeny informácií vrátane menných zoznamov cestujúcich na všetkých leteckých spojeniach.

Fico ubezpečil, že výmena informácií medzi tajnými službami európskych krajín je na najvyššej možnej úrovni.

V EÚ sa podľa neho treba upokojiť a ponúknuť občanom istotu, že toto je región, kde sa žije najlepšie. Pripomenul, že štáty V4 sa dnes rozvíjajú najdynamickejšie, ťahajú európsky hospodársky rast a treba sa sústrediť na to, aby ľudia nadobudli pocit ekonomickej bezpečnosti.

Zároveň by predseda vlády SR chcel ponúknuť perspektívu členstva v EÚ iným krajinám, napríklad na západnom Balkáne. Domnieva sa, že rozširovanie je jeden z najlepších nástrojov na boj proti rizikám či sociálnemu vylúčeniu.

Fico poznamenal, že v EÚ a najmä eurozóne sa začína hovoriť o väčšej integrácii a približovaní ekonomických ukazovateľov. Súčasťou tejto integrácie musia byť podľa neho nielen spoločné finančné, ale aj sociálne politiky. „Ak táto spolupráca pôjde ďalej, tak Slovensko pri nej chce byť a najmä ak sa tá integrácia bude ešte zužovať okolo eura, chceme byť súčasťou tohto jadra,“ zdôraznil.

V Česku sa debata o termíne vstupu do eurozóny ešte neuskutočnila. „My, keďže zatiaľ eurom neplatíme, máme záujem na tom, aby sa eurozóna príliš nevzdialila a aby sa kľúčové rozhodnutia robili vždy na úrovni 27 členských krajín, aby nerozhodovala eurozóna aj o tom zvyšku,“ dodal Sobotka.