Reagoval tak na snahu Slovenskej strany, uložiť pozostatky slávneho husára v jeho domovine, pretože tento síce slúžil za Rakúsko-Uhorská, avšak pôvodom bol Slovák, rovnako ako jeho ešte slávnejší veliteľ Andrej Hadik.

Semjén spolu so štátnou tajomníčkou zodpovednou za národnú politiku Zsuzannou Répásovou vo vyhlásení požiadali Slovensko, aby dalo husársky hrob Škultétyho-Gábriša do pôvodného stavu, a aby “okamžite prestalo s pokusmi o falšovanie dejín na úkor maďarskej strany”.

Maďarskí politici vyjadrili hlboké pohoršenie, že na aradskom cintoríne 21. mája tohto roku rumunské orgány exhumovali pozostatky 81 rokov slúžiaceho vojaka – husára cisárskeho pluku. Pozostatky Škultéty-Gabriša následne odviezol vojenský letecký špeciál na Slovensko.

“Doposiaľ nikto nepochyboval o tom, že by László Skultéty nebol Maďar, preto nechápeme, prečo rumunské a slovenské orgány museli tak rýchlo a v tajnosti ukradnúť jeho telesné pozostatky,” píše sa v dokumente.

Podľa Semjéna a Répásovej si Slováci mohli si všimnúť aspoň čisto maďarský text na husárovom hrobe, ak už im neboli úplne jasné historické fakty. Rumunské a slovenské orgány mali podľa nich o všetkých súvisiacich udalostiach a zámeroch informovať maďarskú stranu, ktorá bola naopak z celej akcie úplne vylúčená.

“Maďarský pomník jednoducho vykopali, aby odtiaľ odniesli pozostatky Lászlóa Skultétyho, potom ho znovu pochovali ako slovenského vojaka v Hegyesmajtényi (Mojtín). Svedčí o tom aj skutočnosť, že pozostatky uvítal s vojenskými poctami náčelník generálneho štábu s jednotkou čestnej stráže,” píše sa ďalej vo vyhlásení.

Pozostatky slávneho husára budú uložené v Mojtíne pri Trenčíne

Obec Mojtín neďaleko Trenčína sa podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripravuje na nezvyčajný a vo vojenskej histórii Slovenska výnimočný okamih. Vo štvrtok 27. júna 2013 o 10.30 h rímskokatolícka farnosť Mojtín pozvala verejnosť na akt slávnosti uloženia ostatkov Škultétyho-Gabriša, jedinečnej vojenskej osobnosti z čias Rakúsko-Uhorska, ktorá sa považuje za najdlhšie slúžiaceho vojaka v aktívnej službe vo svetovej vojenskej histórii.

Mojtín bol rodnou obcou Škultétyho-Gabriša. V hrobe v rumunskom Arade spočíval od svojej smrti v roku 1831. Exhumované telesné pozostatky budú až do slávnostnej piety v Mojtíne uložené v krypte Dómu sv. Martina v Bratislave.

Ladislav Škultéty-Gabriš sa narodil 27. júna 1738 v Mojtíne. V husárskom pluku, ktorý čoskoro prevzal budúci slávny maršal Andrej Hadik, slúžil od svojich 12 rokov. Zúčastnil sa na sedemročnej vojne vrátane dobytia Berlína, potom aj napoleonských vojen či poslednej protitureckej vojny, čo sa pri vysokých stratách, aké husári mali, dá považovať za zázrak.

Škultéty-Gabriš bol viackrát zranený, okrem viacerých vojenských vyznamenaní dostal Medailu za hrdinstvo aj Armádny kríž, najvyššie habsburské vyznamenania pre mužstvo. V rebríčku hodností stúpal pomerne pomaly, až v roku 1790 ho povýšili na strážmajstra a vymenovali za zástavníka 8. husárskeho pluku.

Zomrel vo veku 93 rokov roku 1831 v plukovnom lazarete v Sedmohradsku.