Budapešť 1. marca 2015 (TASR/HSP)

Islamský štát podľa Rózsovej presne vie, že nemá šancu poraziť Západ, a preto sa snaží bolestivo udrieť tam, kde vie, že Západ je citlivý

Islamský štát (IS), o ktorom sa čoraz viac hovorí, že profesionálnym spôsobom využíva médiá, v nich prezentuje práve útoky na kresťanské spoločenstvá, pretože vie, že Západ to vníma citlivo a bolestivo a bude na to určite reagovať. Konštatovala to v rozhovore pre TASR v Budapešti profesorka Erzsébet N. Rózsová, vedúca výskumu maďarského Inštitútu zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov. Jej výskumnou oblasťou je najmä Blízky východ a islam.

IS podľa Rózsovej presne vie, že nemá šancu poraziť Západ, a preto sa snaží bolestivo udrieť tam, kde vie, že Západ je citlivý. Spomedzi rôznych menšín, na ktoré IS útočí, reaguje Západ najviac práve na útoky voči kresťanom a IS tieto útoky potom považuje zo svojho pohľadu za akési víťazstvá voči Západu, spresnila vedecká pracovníčka.

— Ako mohli dospieť vzťahy medzi islamským svetom a kresťanmi do terajšej vyhrotenej situácie, keď IS unáša a vraždí čoraz viac kresťanov?

“Je dôležité pripomenúť si, že Európa sa považuje za sekulárne spoločenstvo, v ktorom je náboženstvo vecou jednotlivca. Náboženstvo je u nás individuálnou záležitosťou. V politike sa kresťanstvo neobjavuje, teda aspoň principiálne nie, aj keď vieme že existujú napríklad kresťanskodemokratické strany.

Principiálne sú teda politika a náboženstvo oddelené od seba. Napriek tomu teraz, keď sa dostávame prakticky spolu s celým svetom do opozície voči IS, sa predsa len stotožňujeme s kresťanským postojom, čo by mohlo byť zaujímavou sociologickou otázkou.

To je však úplne v súlade s tým, ako nás vníma islamský svet, ktorý v skutočnosti nedokáže vnímať oddelenie štátu od náboženstva: najmä preto, že islamský vývoj bol vývojom iného typu. Európsky vývoj, odkedy vnímame naše dejiny, išiel iným smerom. Objavujú sa pojmy Boh a kráľ (panovník): ‘Dajte cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie’. Stále existovala teda istá hranica, podľa ktorej bolo možné štát a náboženstvo oddeľovať.

Islam sa vyvíjal inak, z hľadiska histórie tam boli najskôr náboženské spoločenstvá. Tie potom, keď začali byť prenasledované a museli sa brániť, pristúpili aj k politickým prostriedkom. Moslimovia začali bojovať, hľadali spojencov a rozširovali sa. Práve preto, keď sa pozrieme na ich dejiny, zistíme, že sa u nich nikde nehovorí nič o štáte. Nepoužívajú pojem štát. Usporiadanie spoločenského života – náboženského spoločenského života – sa však objavuje veľmi skoro, prakticky pri vzniku ich spoločenstva. Preto nás islamský svet považuje automaticky za kresťanov.

Sme síce sekulárne štáty, ale vieru deklarujeme ako individuálnu záležitosť. V čase, keď IS začína prenasledovať, vyháňať, potláčať, unášať, prípadne aj vraždiť – žiaľ týka sa to nielen kresťanov, ale aj rôznych menšín -, tak my nevyhnutne hovoríme o kresťanských menšinách. Mnohí vodcovia vidia hneď kresťanské menšiny. Islamský svet, najmä IS, sa začína sústreďovať na kresťanské menšiny, zvlášť v mediálnej oblasti. Snaží sa unášať zajatcov práve spomedzi kresťanov, pretože to vníma tak, že aj my hráme kdesi túto rolu. Moslimovia nás vnímajú ako kresťanov a na základe našich prejavov to považujú aj za opodstatnené.

Spomeňme si na leto roku 2014, keď zo severného Iraku vyhnali menšinu jezidov (pozn. TASR: 300.000 príslušníkov etnicko-náboženskej komunity jezidov obýva územie Iraku, pričom 95 percent z nich žije v severoirackých Kurdmi kontrolovaných územiach) a svetové médiá hovorili týždeň o kalvárii tejto menšiny. Teraz o nich nepočujeme vôbec nič.

Tradičné menšiny tamojšej oblasti považuje islam na jednej strane za herézu – za sekty, ideologické smery a menšie skupiny. Aj jezídov zaradili niekde do týchto kategórií, alebo takisto aj sýrsku vládnu menšinu alavitov. Potom sú to kresťanské menšiny, pretože židovské menšiny sa prakticky z veľkej časti Blízkeho východu kvôli arabsko-izraelským vojnám vysťahovali, najmä z arabských krajín a zvlášť z oblastí, kde je teraz aktívny IS.

Môžeme teda konštatovať, že obeťami veľmi radikálnej, veľmi prísnej, veľmi konzervatívnej a veľmi extrémistickej interpretácie islamu zo strany IS – ide iba o interpretáciu islamu, nie o samotný islam – sú aj iné menšiny, ale z iných náboženstiev sa tu nachádza práve kresťanstvo.

Z hľadiska IS je kresťanstvo totožné so Západom. IS to vníma tak, že na nich útočí kresťanský Západ, preto sa snaží sústrediť v útokoch práve na kresťanské spoločenstvá. A to aj napriek tomu, že islam od svojho počiatku uznáva, že k národom, ktoré majú k dispozícii Božie slovo zakotvené v Písme – židia majú Starý zákon, kresťania Nový zákon a, samozrejme, islam má Korán -, treba pristupovať výnimočným spôsobom.

Ak nemoslimské menšiny zaplatia džizju, čo je daň z hlavy v islamských krajinách, vyberaná od nemoslimského obyvateľstva, tak môžu nerušene existovať, venovať sa svojmu náboženstvu a navyše aj svoje sporné záležitosti môžu vo svojej komunite riešiť prostredníctvom vlastných súdov. Takto fungovala aj Osmanská ríša, nie je preto náhoda, že pri prenasledovaní v Európe utekali židia – napríklad z Iberského polostrova – práve k osmanským Turkom.

Na mnohých miestach vyberá IS túto daň, ktorá predstavuje dôležité priebežné príjmy pre IS. Možno očakávať, že na odstrašenie útočníkov Západu čoraz viac padnú za obeť menšie či väčšie skupiny kresťanov.

Ako som už spomenula, v arabských krajinách zostalo len veľmi málo židov, pritom priebežne pokračuje aj vysťahovanie kresťanov z uvedených krajín, pretože sa snažia unikať pred konfliktami. Sled uvedených udalostí spolu so skutočnosťou, že v Sýrii je stav občianskej vojny, znamená reálnu hrozbu, že z mnohých arabských krajín Blízkeho východu, napríklad z Iraku, zmiznú aj kresťanské spoločenstvá.

Domnievam sa, že v Sýrii, Libanone a v Egypte zostanú kresťanské spoločenstvá aj naďalej zachované, pričom v Sýrii v závislosti na vojnovej situácii môže počet kresťanských spoločenstiev klesnúť. Bude to veľmi závisieť od vývoja situácie.”

— Ako vnímate kroky koalície 60 štátov, ktorá je namierená proti IS? Spojené štáty a ďalšie krajiny zasahujú voči územiam IS leteckými útokmi, viaceré krajiny pripravujú výcvikové tábory a maďarská vláda v týchto dňoch vyhlásila, že zvažuje vyslanie misie, ktorá by prispela k činnosti tejto koalície strážením spojeneckých výcvikových táborov. Myslíte si, že Maďarsko a krajiny strednej Európy, kde žije množstvo kresťanov, robia to, čo je v tejto situácii robiť potrebné?

“O leteckých útokoch musíme povedať, že sú dva druhy. V Iraku ide o legitímne operácie na základe požiadavky Západom uznanej vlády, preto je tam zrejmé, že bojujú Spojené štáty spolu so svojimi západnými spojencami. V Sýrii je úplne iná situácia, tam americkým silám pomáhajú pri zásahoch proti IS na území tohto štátu menovaní i nemenovaní arabskí spojenci.

Od prvej chvíle však najmä vo vojenských kruhoch prevláda názor, že zo vzduchu nemožno vyhrať žiadnu vojnu. Bolo by potrebné nasadiť pozemné jednotky, nikto ale do takéhoto zásahu nechce ísť.

Z hľadiska pozemných jednotiek v uvedenej oblasti by boli tri možnosti. Je tam Turecko susediace so Sýriou, ktoré však nechce do tohto konfliktu vojensky zasiahnuť, a musíme vidieť, že IS priamo ani neútočí na Turecko.

Druhou možnosťou by bol Irán, ktorý však tiež nechce vstúpiť do tohto konfliktu. Tam by navyše kvôli napätiu v sunnitsko-šiitských vzťahoch vznikla veľmi nebezpečná situácia a – buďme úprimní – ani svet by nerád videl iránskych vojakov na dotknutých územiach. Irán deklaroval, že ak by niekto zaútočil na šiitské sväté miesta, tak tie v každom prípade bude brániť. IS evidentne nevkročí na homogénne územia šiitov, preto zrejme uvedené sväté miesta nebudú ani cieľom útokov.

Treťou, zdanlivo reálnou možnosťou, by bolo nasadenie ozbrojených síl Asadovej vlády, ktoré aj napriek všetkým ťažkostiam by ešte mohli byť použiteľnými pozemnými silami, avšak s Asadom sa Západ nedá do reči.

Potom už zostávajú iba nie celkom legálne štátne jednotky. V Iraku sú to kurdské oddiely, tzv. péšmarga, prípadne takisto v Iraku ústredné vládne ozbrojené sily. V ich prípade prebieha druhá výstavba a výcvik. Uvidíme, nakoľko bude tento proces úspešný.

Pomoc Západu by mohla smerovať na iracké územie Kurdistanu, kde by bolo možné podporovať výcvik, prípadne doplniť výzbroj kurdských vojakov, alebo do úvahy by pripadol aj výcvik ústredných irackých jednotiek. V uplynulom desaťročí poskytli USA dosť veľa zbraní irackej armáde, z nich časť sa dostala do rúk Islamského štátu.

Stredná Európa v tomto procese podľa môjho názoru v terajšej situácii zvažuje svoje možnosti veľmi reálne. Mohla by plniť zhruba rovnaké úlohy ako v irackej vojne v roku 2003 alebo aj v kuvajtsko-irackej vojne v zálive v rokoch 1990-91. Spojenci by nás zrejme z hlavných vojenských operácií tak či tak vynechali, do úvahy by prišli podporné, obslužné či strážne úlohy, pri ktorých musím zdôrazniť, že nie sú o nič menej dôležité než tie bojové.

Krajiny strednej Európy už mnohokrát preukázali spoľahlivosť, napríklad v oblastiach Balkánu alebo v Afganistane. Podľa mňa ide už o tradičné úlohy, ktoré dokážu tieto krajiny dobre splniť.”

— Hrozí priame nebezpečenstvo zo strany Islamského štátu občanom Slovenska či Maďarska?

“Myslím si, že na územiach kontrolovaných Islamským štátom nie sú veľmi občania našich krajín, a ak sú, môže ich byť veľmi málo, ale zrejme už odtiaľ odišli. Nemáme o tom bližšie informácie.

Ak sa však začne vojenská operácia proti IS za účasti viacerých krajín, tak principiálne tie krajiny budú ohrozené. Zrejme by sa v médiách objavili prejavy, v ktorých sa IS bude vyhrážať konkrétnym krajinám. Išlo by zrejme o hrozbu individuálnymi teroristickými bunkami v danej krajine – podobne, ako tomu bolo napríklad v Paríži, aj keď to bol trocha iný príklad, ale určite tak, ako to bolo v dánskej Kodani.

V rebríčku ohrozených krajín si však myslím, že Maďarsko ani Slovensko nebudú na popredných miestach. Nikdy nemožno vylúčiť teroristický útok, ale ak vychádzame z toho, že v prípade IS – ako vo všeobecnosti aj v prípade iných teroristických organizácií – ide najmä o dosah na čo najširšiu verejnosť, o medializáciu, tak z tohto pohľadu môžeme konštatovať, že ani Maďarsko, ani Slovensko nie je pre nich z tohto pohľadu prioritou.”

ru