Môj profil 
Predplatné
“Jeho realizácia a následne eliminovanie Ukrajiny ako tranzitnej krajiny pre prepravu ruského plynu by zásadným spôsobom vplývali negatívne na jej geopolitické aj ekonomické postavenie, keďže ročne na tranzite zarobí 2 miliardy eur,” dodal s tým, že samotný Kyjev vníma tento projekt voči sebe ako nepriateľský.
Ako zdôraznil Lajčák, Európska únia má rešpektovať svoje vlastné pravidlá. V prípade zásobovania plynom ide o Európsku energetickú chartu a princíp tretieho energetického balíčka. Pravidlá, ktoré sú v ňom obsiahnuté, sa zamerali najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a plynom. Oddelili ich výrobu a dodávky, čo umožnilo menším podnikom vstup na energetický trh a rozšírenie ponuky pre spotrebiteľov.
“Čiže my len hovoríme o tom, že treba posudzovať každý projekt z hľadiska jeho kompatibility s európskymi štandardmi. Sme presvedčení, že projekt Nord Stream 2 nespĺňa európske štandardy a očakávame k tomu stanovisko Európskej komisie,” poznamenal minister.
Dohodu o rozšírení súčasného plynovodu Nord Stream podpísal ruský energetický gigant Gazprom s konzorciom piatich európskych spoločností E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch Shell v septembri 2015. Jeho kritici poukazujú na fakt, že súčasný plynovod Nord Stream môže pre pravidlá EÚ o hospodárskej súťaži fungovať len na 50 percent svojej kapacity. V takom prípade však ďalšie zvýšenie kapacity nemá zmysel. To podľa nich poukazuje na jediný cieľ Ruska, a tým je obísť Ukrajinu, čím by stratila pozíciu kľúčovej tranzitnej krajiny.
Stratové by bolo tiež Slovensko. Podľa ministerstva hospodárstva by v prípade, ak by k dobudovaniu Nord Stream 2 došlo, prišla SR o ročný zisk 400 miliónov eur z tranzitu plynu, ktorý prichádza z Ruska cez Ukrajinu a smeruje ďalej na západ, a znížila by sa jej úloha dôležitého energetického hráča.
Na decembrovom summite EÚ sa dohodlo, že projekt bude posudzovať Európska komisia z hľadiska toho, či je v súlade s princípmi Energetickej únie. Okrem krajín Vyšehradskej štvorky to požadovalo aj Bulharsko, Rumunsko, Estónsko, Grécko, Lotyšsko a Litva. Proti rozšíreniu súčasnej kapacity plynovodu sa vyslovil tiež taliansky premiér Matteo Renzi, podľa ktorého by nebolo fér, keby komisia schválila tento projekt, keď vlani fakticky zablokovala plynovod South Stream, ktorý mal prechádzať aj cez Taliansko.
Ruský minister energetiky Alexandr Novak sa nechal počuť, že kritika plánu na rozšírenie kapacity plynovodu Nord Stream, ktorým Rusko prepravuje plyn do Nemecka, je v Európskej únii spolitizovaná.
