Kremeľ “ukázal zuby” novej administratíve USA

Kremeľ 7. februára 2017 (HSP/vzgljad /Foto:TASR/AP)

Ruský portál vzgljad sa venuje krokom Kremľa v súvislosti s rastom amerického tlaku voči Iránu. Moskva ukázala, že sa nemieni prestať priateliť s Iránom a takisto nebude súhlasiť so zrušením sankcií voči Rusku za cenu zníženia počtu ruských jadrových zbraní. Viacero otáznikov u analytikov vyvoláva aj Anatolij Antonov nový veľvyslanec Ruska v USA, ktorého väčšina analytikov hodnotí ako jedného z najväčších ruských jastrabov. Kremeľ tak jasne ukazuje Bielemu domu, že bude hrať zo silnej pozície. Svojimi poslednými krokmi Moskva demonštruje, že nebude ustupovať a je si vedomá svojho dominantného postavenia

Dmitrij Peskov, tlačový sekretár RF, oznámil, že Kremeľ nepovažuje Irán za teroristický štát a nestotožňuje sa so slovami prezidenta USA Donalda Trumpa. S analogickým komentárom vystúpil aj Sergej Lavrov. Zástupca ministra zahraničných vecí RF Sergej Rjabkov zase vyhlásil, že Moskva nebude posudzovať s USA kritériá sňatia sankcii za zníženie množstva svojich jadrových zbraní. Určil sa tak jednoznačne rámec, v ktorom je Moskva ochotná rokovať.

Príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu pre mnohých znamenal nádej na oteplenie vzájomných rusko-amerických vzťahov. Rusko je za konštruktívny rozvoj vzájomných vzťahov s USA, demonštruje však ostražitý optimizmus. Existuje určitá hranica, za ktorú Rusko nikdy neustúpi a USA si budú musieť na túto skutočnosť zvyknúť.

Kremeľ teda ukázal novej administratíve Donalda Trumpa zuby a sebavedome naznačuje, že nemieni zaujať submisívnu pozíciu vo vzťahoch s Bielym domom. Práve naopak, Rusko si dôveruje a mieni s USA rokovať ako rovný s rovným. Ruský prezident a ľudia z jeho tímu chápu, že Donald Trump nie je proruským prezidentom a sleduje v prvom rade americké záujmy a ciele. Vedia však aj to, že Trump je predovšetkým pragmatikom, ktorý je ochotný viesť konštruktívny dialóg, každé zaváhanie partnerov však dokáže využiť vo svoj prospech. Takže Rusko váhať nemieni.

Donald Trump sa momentálne snaží zabrániť posilňovaniu vzájomných vzťahov Ruska, Číny, Iránu a Turecka. Skúša naštrbiť existujúce vzťahy medzi uvedenými krajinami a rozohral politickú hru s jednoznačným cieľom – nedopustiť ďalšie zbližovanie menovaných krajín. Irán sa ukazuje byť “kameňom sváru” medzi Ruskom a USA, pretože Rusi jednoznačne poukázali, že nesúhlasia s Trumpovým označovaním Iránu ako nepriateľa a teroristu. Rétorika Donalda Trumpa a členov jeho tímu voči Iránu je ozaj veľmi tvrdá, Rusko však nemieni svoje vzťahy s Iránom prehodnocovať a nemieni sa dokonca zapájať ani do sankcií voči Iránu. Práve naopak, Rusko zvyšuje svoju spoluprácu s Iránom.

Rusko, Irán a Turecko formujú na Blízkom východe momentálne veľmi dôležitý geopolitický trojuholník, ktorý si kladie ambiciózny cieľ – stabilizovať celý región, destabilizovaný Obamom a americkými neoconmi. Ruskí, iránski a tureckí diplomati už rokovali v Astane a ich spolupráca sa ďalej prehlbuje. Americké snahy pozastaviť tento proces zbližovania sa míňajú účinkom.

Rusko nemieni prerušiť kontakty s Iránom z viacerých dôvodov. Na rozdiel od USA, Rusko nehádže svojích partnerov cez palubu, navyše má Rusko ešte v pamäti negatíva, ktoré nastali vo vzájomných rusko-iránskych vzťahoch po zastavení procesu predaja protiraketových a protileteckých systémov S-300 Iránu. K tomuto kroku dotlačila Rusko Obamova administratíva v čase, kedy v čele Ruska stál Dmitrij Medvedev za prísľub zlepšenia vzájomných rusko-amerických vzťahov. Rusko utrpelo citeľný diplomatický úder a stratilo svoju reputáciu kvôli zrušenému obchodu s Iránom, pretože sa ukázalo byť nedôveryhodným partnerom (rovnako ako neskôr Francúzsko s Mistralami). Rusko svoj raketový komplex S-300 počas Medvedevovej éry Iránu nepredalo, ukázalo sa však, že USA nemajú záujem na sľubovanom zlepšení vzájomných rusko-amerických vzťahov, ku žiadnemu zlepšeniu vzájomných vzťahov s USA neprišlo. Práve naopak, dvojtvárnosť a pokrytectvo Obamovej administratívy sa naplno preukázali krátko na to vyprovokovaním Majdanu na Ukrajine.

Bolo by krajne naivné predpokladať, že Rusko spraví znova tú istú chybu a kvôli chimerickým americkým sľubom odstaví Irán, svojho partnera a spojenca na Blízkom východe. Rusko nie je Ukrajina, ktorá vytrvalo a odhodlane šliape stále na tie isté hrable.

Na druhej strane sa však Rusko nebráni pozícii sprostredkovateľa urovnania napätých iránsko-amerických vzťahov.