Môj profil 
Predplatné
Zmierniť utrpenie obyvateľov a poskytnúť im pomocnú ruku sa rozhodol Branislav Becher prostredníctvom zorganizovania nepeňažnej zbierky na pomoc ľuďom na Ukrajine. Súkromné gymnázium v Lučenci, ktorého je zriaďovateľom v čase od 10. novembra 2014 do 10. decembra 2014 vyzbieralo dostatok oblečenia, liekov a darov ľuďom, ktorí to v oblasti východnej Ukrajiny veľmi potrebujú.
„Začíname organizovať nepeňažnú zbierku použitých a pre nás nadbytočných vecí (ošatenie, obuv, deky, spacie vaky, trvanlivé potraviny, ohrievače, sviečky a pod.) pre obete tohto konfliktu –pre bežných ľudí v núdzi odkázaných na pomoc iných. Pomôžte nám zmierniť utrpenie ľudí na východe Ukrajiny, žijúcich na periférii záujmu „veľkých hráčov“ európskej a svetovej politiky. Vaše nepeňažné dary pomôžu ľuďom, ktorí bez humanitárnej pomoci budú existenčne ohrození,“ apelovali organizátori zbierky cez plagáty na obyvateľov Lučenca a okolia.
„Na moje prekvapenie sa do zbierky zapojilo veľké množstvo ľudí či už priamo rodičov našich detí, tak aj ľudia zo širokého okolia . V kamióne bolo dohromady 763 balíkov rôznej veľkosti a váhy. Nazbierali sme približne 6000 kg oblečenia, potravín, prikrývok a hračiek,“ uviedol Becher.
Dodávku humanitárnej pomoci doručil Branislav Becher s pomocou priateľov na Ukrajinu. 29. decembra 2014 naložili kamión a za veľkej ústretovosti Lučeneckej colnice preclili zásielku a vyrazili na cestu. Trasa smerovala cez Poľsko, Bielorusko, Rusko a hraničný priechod Uspenka, následne do Donecka.
„Množstvo liekov darovali ľudia zo Slovenska, niektorí prispeli na lieky hotovosťou, spolu sa vyzbieralo približne 800,- €. Lieky sme kupovali v Rusku, nakoľko sú tam lacnejšie, ako u nás. Tam nám pomohla Ruská Obstina. Táto organizácia, spolu so samotnou lekárňou, nám z vlastnej iniciatívy pridali ešte dvojnásobné množstvo liekov.“ uviedol Becher.
V čase keď dorazila humanitárna pomoc zo Slovenska bolo obdobie pravoslávnych Vianoc. Pán Becher si uvedomoval, že ľudia sa snažili tieto sviatky prežiť pokojne, aj keď v diaľke počuli streľbu. Obchody plné tovaru nik nenavštevoval, pretože ceny výrazne stúpli a obyvatelia sa nemohli dostať ani k vlastným úsporám v bankách, pretože sú zatvorené. Vyplácanie dôchodkov a sociálnych dávok stopla Ukrajinská vláda ešte na začiatku konfliktov.
„Poslednú noc náhle došlo k opätovnému ostreľovaniu civilistov ukrajinskou armádou a počas nášho odchodu došlo k odvetnej paľbe domobrany. Ráno som videl stopy po dopadoch striel z Gradu, čo sú v podstate moderné „kaťuše“. Nebol to príjemný pohľad. Obyvateľka poškodeného domu plakala a prosila nás, aby sme ukázali svetu, ako strieľajú fašisti na obyčajných ľudí,“ spomína pán Becher.
Všetkým sa podarilo doraziť domov a s dobrým pocitom na duši. Odvaha zorganizovať takýto druh pomoci a dotiahnuť ho až do úspešného konca je obdivuhodná. Je dôležité pomáhať si a podporovať dobré a prospešné myšlienky v spoločnosti. Vďaka tejto pomoci mnohí občania na Ukrajine pocítili pravú a nefalšovanú radosť z prijatých darov a pomoc, ktorú nevyhnutne potrebujú, ako aj pocit, že ľuďom v iných štátoch nie je ľahostajná ich situácia. Verme, že aj keď budú nezmyselné konflikty s neľudskou tvárou a s rečami plnými mieru a spravodlivosti aj naďalej pretrvávať, nestrácajme pravú ľudskú tvár a prispejme svojou trochou k riešeniu problémov. Pretože slovo „nedá sa“, je len frázou, ktorá nič nerieši. Ďakujeme tým, ktorí aj takýmto spôsobom zmiernili utrpenie ľudí na Ukrajine.
Daniela Birková
