Môj profil 
Predplatné
Celý spor o klauzulu svedomia sa ťahá už niekoľko mesiacov. Prezident republiky F. Hollande, na kongrese starostov v novembri 2012, výslovne prisľúbil starostom s nesúhlasným názorom na homosexuálne manželstvá možnosť uplatnenia si výhrady vo svedomí a delegovať vykonanie svadobného obradu na svojich zástupcov. Akonáhle bol tzv. zákon Taubira prijatý, prezident zmenil názor a adresoval starostom vyhlásenie o tom, že nebude tolerovať žiadne výnimky z uplatňovania zákona a naopak pohrozil tým, ktorí by si chceli klauzulu svedomia uplatniť, sankciami. Tento obrat o 180 stupňov bol pre mnohých starostov veľkým sklamaním a neváhali prezidenta verejne nazvať klamárom. V júni 2013 minister vnútra M. Valls vydal pre starostov obežník, v ktorom označil odmietnutie sobášiť homosexuálne páry za porušenie zákona, na ktoré sa vzťahujú príslušné sankcie. Aj napriek tejto skutočnosti sa našli starostovia, ktorí odmietli vykonávať svadby, nakoľko zákon považujú síce za legálny ale nelegitímny, keďže bol pretlačený silou a proti vôli väčšiny národa.
Po tom ako Ústavná rada odobrila zákon Taubira, združenie starostov „Maires pour l’enfance” podalo ďalší podnet, v ktorom namietajú neústavnoť zákona, ktorý podľa ich právneho názoru porušuje ľudská práva tým, že znemožňuje uplatniť si výhradu svedomia a núti starostov vybrať si medzi možnými sankciami t.j. 3 roky väzenia a 45 000 eur pokuty, alebo pošliapaním svedomia. Za uvedeným združením stojí cca 20.000 starostov a ich zástupcov.
Na zamietavé stanovisko Ústavnej rady okamžite reagovala prezidentka hnutia La manif pour tous. „Je to pre nás veľmi veľké sklamanie.“ „Sme veľmi znepokojení, toto rozhodnutie je likvidačné pre slobodu.“ Takisto uviedla, že štátna moc je tak zaujatá touto záležitosťou, že sa nezastaví až pokiaľ neprinúti starostov konať proti vlastnému svedomiu. Zároveň pripomína slová prezidenta Národného zhromaždenia Claude Bartolone, ktoré predniesol v súvislosti s medializovaným prípadom vyhostenia kosovskej rodiny Dibraniovcov „Existuje zákon. Ale takisto existujú hodnoty s ktorými by ľavica nemala súhlasiť. Ináč stratí svoju dušu“. Ludovine de la Rochére sa v tlačovom vyhlásení pýta: “Takže sloboda svedomia nie je základná a vzácna hodnota, ale iba obyčajná, ktorú si je možno prispôsobovať a s takou je ľavica pripravená súhlasiť?“
Sklamanie vyjadrilo aj hore uvedené hnutie starostov: “Ústavná rada zaobchádza so starostami ako s obyčajnými štátnymi zamestnancami.“ Hnutie deklarovalo, že podnikne ďalšie právne kroky a podá podnet na Európsky súdny dvor pre ľudské práva. Denník Le Figaro cituje právneho zástupcu združenia Geoffroy de Vries.: “je to ťažko pochopiteľné rozhodnutie, z právneho hľadiska veľmi diskutabilné. Ústavná rada neodpovedala ani na jeden z našich argumentov.“
Denník Le Figaro hneď urobil on-line prieskum medzi svojimi čitateľmi, z ktorých takmer 74% nesúhlasí s verdiktom Ústavnej rady. Jeden z čitateľov zhrnul problematiku: „Ak sa svedomie musí podriadiť zákonu, už to nie je viac svedomie. Svedomie stojí nad legislatívnym zákonom. Asi by bolo treba si znova prečítať tragédiu Antigona…“
Katarína Hanzlíková, Paríž
