Môj profil 
Predplatné
Podľa Mehtieva atentát v Teheráne predstavuje bezprecedentný útok na štátnu celivstvosť Iránu. Za posledných 38 rokov, od víťazstva iránskej revolúcie v roku 1979, nedokázali protivníci súčasného iránskeho režimu preniknúť do budovy parlamentu a nedokázali uskutočniť výbuch v blízkosti mauzólea I. hlavného lídra Iránu – ajatolláha Chomejního. Oba útoky – útok na parlament i na mauzóleum prinášajú zo sebou otázky, ako to, že iránska tajná služba nedokázala týmto útokom predísť. Pri útoku zahynulo 12 ľudí a 39 ľudí utrpelo zranenia.
Prvé informácie o útoku pripomínali scenár začiatku štátneho prevratu v Iráne. Teroristický útok jasne dokazuje zlyhanie (alebo zradu?) časti iránskej tajnej služby. Ráno o 09:20 štvorica mužov s automatickými zbraňami zaútočila na iránsky parlament – medžilis a spustila streľbu na členov ochranky. Jeden z teroristov sa prebojoval až na 5. poschodie, kde (keď už bolo jasné, že akcia sa nepodarí) spáchal samovraždu.
Útok teroristov v Teheráne pripomínal útok na parlament v Arménsku zo dňa 27.10.1999, kedy na arménsky parlament, v ktorom zasadali arménski poslanci, zaútočila skupina ozbrojencov. Tým sa podarilo zlikvidovať premiéra Vazgena Sarkisjana a hovorcu arménskeho parlamentu Karena Demirčjana. Teroristický útok v Arménsku poukázal na to, že zradcovia sa nachádzali aj v radoch arménskej parlamentnej ochranky.
Rovnaké podozrenie vzniklo aj v Teheráne a okrem expertov sa toto podozrenie rozšírilo aj medzi členmi iránskych politických elít. Predstavitelia iránskych elít podozrievajú z útoku americkú CIA, hovorca iránskeho medilisu Ali Larindžani vystúpil so špeciálnym vyhlásením, v ktorom uviedol, že Irán je aktívnym a efektívnym centrom boja proti terorizmu, čo sa mnohým nepáči. Minister vnútra Abdolrez Rahmáni Fazlí avizoval v najbližšom čase externé zasadanie iránskeho Bezpečnostného výboru.
Video z teroristického útoku v Teheráne:
Irán však pokus o prevrat zvládol na výbornú. V pomerne krátkej dobe k budove parlamentu prenikli elitné jednotky polície a armády, ktoré vyčistili priestor a obnovili kontrolu a bezpečnosť parlamentu. Elitní vojaci zlikvidovali teroristov, podľa iránskych informácií vládni vojaci zastrelili spolu 7 útočníkov.
Útok pri Chomejního Mauzóleu vykonali 2 muži a 2 ženy, ktorí začali strieľať na ľudí. Jedna z teroristiek sa vyhodila do vzduchu výbušninou v blízkosti policajného oddielu, obaja muži zahynuli, druhá zo žien sa však dostala zranená do zajatia a iránske bezpečnostné sily získajú pri jej výsluchu dôležité informácie ohľadne organizátorov teroristického útoku.
Uvedený teroristický útok (k teroristickému útoku voči parlamentu a mauzóleu možno prirátať aj teroristický útok v teheránskom metre) prišiel krátko po vyostrení vzťahov a diplomatickom škandále s veľkým dopadom na Blízky východ. Pri tomto škandále Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Jemen, Egypt, Líbya a Maledivy prerušili diplomatické kontakty s Katarom, pričom Katarskú kráľovskú rodinu obvinili z tajných kontaktov s Iránom. Podľa mnohých analytikov nejde o žiadnu súhru náhod, diplomatický škandál a teroristický útok v Teheráne spolu súvisia.
Existuje vážne podozrenie, že izolácia Kataru a teroristické útoky v Teheráne sú dielom americkej CIA, ktorá sa snaží zo všetkých síl destabilizovať situáciu na Blízkom východe. Americki experti už v minulosti tvrdili, že Irán možno zničiť nie cestou vojny, ale prostredníctvom vnútorných sociálno-politických konfliktov a problémov.
Úspech CIA je viditeľný, teroristi, všetci sunnitskí moslimovia prenikli do prísne stráženej oblasti vládnych budov v Teheráne a zaútočili na centrá štátnej a duchovnej moci. Pritom iránsku a izraelskú tajnú službu hodnotili odborníci v minulosti veľmi vysoko, zlyhanie iránskej tajnej služby znamená pre Irán množstvo problémov. Posledné veľké teroristické útoky v Iráne sa odohrali v roku 2000 v mestách Hahabar (15 mŕtvych), Mahabad (12 mŕtvych) a Zahedan (20 mŕtvych).
Irán nepredstavuje monolitný a jednotný štátny útvar. Približne 30 miliónov Iráncov sú etnickí Azerbajdžanci, ktorí už v roku 2006 protestovali v Iráne a požadovali splnenie svojich etnických a národnostných požiadaviek. Azerbajdžanské obyvateľstvo sídli na severozápade Iránu v provinciách západný a východný Azerbajdžan, Ardebil, Zendžan, Gazvin, Hamadan, Giljan. Azerbajdžanský jazyk sa diametrálne líši od perzského jazyka.
V roku 2009 vyšli Iránci do ulíc, aby protestovali proti politickému režimu a výsledkom prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil Mahmud Ahmadinežadín. Proti Ahmadinežadínovi vystúpili prívrženci Hussejna Musáviho, podľa zdrojov iránskej tajnej služby nepokoje zinscenovali príslušníci cudzích tajných služieb (pokus o farebnú revolúciu). Iránska polícia zastrelila 7 vodcov protestov, desiatky ľudí bolo zatknutých, mnohí zahynuli počas vyšetrovania, polícia zastrelila aj Musáviho synovca. Išlo o najvyššie prejavy protestov v Iráne od roku 1979.
Podľa mnohých expertov sa však režim v Teheráne môže spoľahnúť na podporu väčšiny obyvateľstva. Je veľmi málo pravdepodobné, že by sa podarilo zinscenovať farebnú revolúciu podľa egyptského, tuniského či líbyjského vzoru aj v Iráne. Napriek medzinárodným sankciám je životná úroveň v Iráne vysoká, Irán je najbohatšou krajinou regiónu. No sunnitskí teroristi jasne potvrdili, že Irán nie je jednoliatym politickým útvarom a takisto nikto nemôže garantovať, že sa príslušníci americkej CIA nepokúsia zopakovať v Iráne realizáciu scenáru rozpadu ZSSR. Iránska tajná služba musí prejsť očistou, nájsť zradcov vo svojich radoch a dbať na to, aby sa nepodarilo cudzím expertom vyprovokovať etnický konflikt medzi prevládajúcimi Peržanmi či inými etnikami (Azerbajdžanci, Kurdi….), alebo náboženský konflikt (sunniti, šiíti, zoroastristi….)
Aidin Mehtiev
