Môj profil 
Predplatné
Predstaviteľka čínskeho MZV Chua Čung-in povedala, že Čína vystupuje proti “provokatívnym krokom” USA. “Sloboda letov a navigácie v žiadnom prípade neznamenajú, že vojenské lode a lietadlá cudzích štátov môžu ignorovať ako zákonné práva iných krajín, tak aj bezpečnosť vzdušnej a námornej dopravy,” zdôraznila Chua.
Čína vznáša územné požiadavky na väčšiu časť Juhočínskeho mora, cez ktoré je, podľa údajov agentúry Reuters, každoročne prevážaný tovar o hodnote 5 biliónov USD. Na časť ostrovov si robia nárok Filipíny, Vietnam, Malajzia, Taiwan a Brunej. USA neustále vyzývajú všetkých záujemcov, aby prestali so stavbou umelých ostrovov o Spratleyho súostroví. Bezpečnostní experti v USA aj v ázijských krajinách bijú na poplach ohľadne toho, že Čína môže zaviesť obmedzenia lodnej a vzdušnej dopravy potom, čo stavbu siedmich umelých ostrovov dokončí. Washington verejne vyhlásil, že bude v námornom aj vzdušnom hliadkovaní oblasti pokračovať.
Populárny vietnamský denník Than nien v článku Tri situácie, ktoré my mohli viesť k čínsko-americkej vojne v Juhočínskom mori cituje názor experta Amerického podnikateľského inštitútu (AEI) na ázijskú politiku a bezpečnosť Michaela Oslina, ktorý je uverejnený v anglickom liste Commentator. Oslin pomenúva tri príčiny takéhoto konfliktu. Mohlo by sa jednať o vzdušný incident medzi americkými a čínskymi lietadlami. Potom, čo Čína dokončí výstavbu pristávacích dráh a letísk na Spratleyho ostrovoch, pričom vlastní aj lietadlovú loď Liao-nin, bude môcť kontrolovať značnú časť Juhočínskeho mora a nepúšťať do tohto priestoru americké lietadlá. K ozbrojenému konfliktu s USA by tiež mohol viesť konflikt Číny so štátmi Johovýchodnej Ázie, čo by USA mohlo viesť k tomu, že sa zapoja do borany, napríklad, Filipín.
Námestník riaditeľa Inštitútu orientalistiky RAV Dmitrij Mosjakov považuje za najviac pravdepodobný tretí scenár konfliktu.
“V americkej geopolitike v Juhovýchodnej Ázii dominuje priorita slobody lodnej dopravy, čo sa týka vlastných záujmov USA. Štvrtina nákladov, ktorá je prevážaná cez Malacký prieliv, pokračuje do tichooceánských prístavov USA. A ani obrana záujmov krajín regiónu, ani čelenie pokusom Číny vyhnať USA z Juhovýchodnej Ázie nie je tak dôležité, ako zabezpečenie slobodnej plavby lodí, vrátane lodí vojenských. Tým, ako bude Čína hromadiť svoje sily, bude si stále reálnejšie činiť nároky na ostrovy a veľkú časť aquatoria Juhočínskeho mora, čo predtým malo skôr formálny charakter.
Obdobie, kedy Čína tieto územia vyhlásila za svoje, ale nemohla ich kontrolovať, končí zároveň s tým, ako stúpa počet hliadkovacích lodí a lietadiel a s tým, ako pokračuje stavba základní. A až bude zákaz pohybu cudzích lodí a lietadiel reálny, na akýkoľvek prejav z čínskeho pohľadu nelegálnej aktivity, bude nasledovať buď odpálenie rakiet, alebo vyslanie lietadiel. Vzniká vyostrená situácie, čo však je aj perspektíva najbližších rokov,” domnieva sa Dmitrij Mosjakov.
