Môj profil 
Predplatné
„Vyzývam Bulharsko. Vyzývam našich tamojších príbuzných a bratov… Sme vážne znepokojení tým, čo sme videli a počuli, že tam vyvíjajú nátlak na Turkov,“ povedal turecký prezident: „Na jednej strane hovoríte, že máte demokraciu, a na druhej – vyvíjate nátlak na Turkov. To je neprijateľné. Na jednej strane hovoríte o právnych rámcoch EÚ, a na druhej robíte všetko naopak. Tak to nesmie byť,“ vyhlásil Erdogan, ktorého režim väzní v Turecku množstvo svojich kurdských, ale aj tureckých odporcov, a vyzval, aby voľby v Bulharsku, ktoré sa konajú 26. marca, boli pokojné, čestné a transparentné…
Na Erdoganove slová reagoval bulharský prezident Rumen Radev, ktorý povedal, že „Bulharsko nedáva a neprijíma lekcie z demokracie, najmä nie od krajín, ktoré sa nedržia vlády zákona“. Radev tiež pripomenul Turkom, a nielen im, že „každý štátny predstaviteľ je povinný oboznámiť sa s lekciami z dejín a zo zemepisu. Chcem ubezpečiť všetkých vás, že voľby v Bulharsku sa uskutočnia pokojne. Bulharsko je európsky štát spravovaný svojimi zákonmi, a nie cudzími emóciami,“ doplnil prezident Radev, ktorý zároveň najnovšie zakázal hovoriť ministrom terajšej neprimerane iniciatívnej úradníckej vlády o prechode na menu euro.
Predvolebné prieskumy tvrdia, že o víťazstvo by mali súperiť dve zoskupenia. Jedným z možných víťazov je Bulharská socialistická strana, ktorá loví hlasy prorusky orientovaných voličov, no s programom lojálnym EÚ a NATO (…), pričom v prezidentských voľbách podporovala Rumena Radeva. Jej hlavným súperom je voči Západu jasne lokajská strana GERB (Občania za európsky rozvoj Bulharska) bývalého premiéra Borisa Bojkova, ktorý v rámci svojej eurohujerskej politiky pripravil svoj štát o obrovské príjmy i strategické výhody, tým, že na nátlak EÚ zmaril projekt South Stream, ktorý mal privádzať ruský plyn do Európy cez územie Bulharska, a tým zároveň nebezpečne posilnil postavenie Turecka, ktoré by malo byť hlavným partnerom Ruska v rámci alternatívneho plynovodu Turkish Stream.
O tom, kto bude bulharským premiérom, napokon môžu pri tvorbe koalície rozhodnúť politici z tretieho zoskupenia – Zjednotení vlastenci, ktoré je združením strán Vnútorná macedónska revolučná organizácia, Národný front záchrany Bulharska a Atak (Ataka). Zjednotení vlastenci vystupujú za zbližovanie s Ruskom, za sňatie sankcií prijatých voči Rusku. Hovoria tiež o potrebe reformovania EÚ, no na druhej strane sa pohybujú v bludnom kruhu a tvrdia, že Bulharsko údajne nemá alternatívu voči členstvu v EÚ a v NATO…
Zjednotení vlastenci sú za dôraznú ochranu hraníc proti invázii utečencov do Európy. Ich predseda Krasimir Karakačanov hovorí: „Ľuďom je jedno, kto bude pri moci: GERB, alebo socialisti. Jednoducho – chcú žiť normálne. Bulharsko je na hranici s islamským svetom. A ono bude trpieť najviac, ak EÚ nezmení svoju politiku.“
Otázne je, akú zmenu politiky Krasimir Karakačanov a ďalší kritici údajne bezalternatívnej EÚ očakávajú od hlavných „vezírov“ bruselského kalifátu typu Angela Merkelová a Martin Schulz. Zobudia sa Bulhari až vtedy, keď bude hroziť, že im Turci na mešitu premenia veľkolepý sofijský chrám svätého Alexandra Nevského postavený na modlitebné spomínanie duší státisícov Rusov, ktorí ich koncom 19. storočia hrdinsky a sebaobetavo oslobodili od genocídy v Osmanskej ríši?
Vladimír Mohorita
