Môj profil 
Predplatné
Na ukrajinskom televíznom kanáli 1+1 v programe Tajné materiály tiež priniesli príspevok o situácii v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Šéf ukrajinskej štátnej administrácie na Zakarpatí Gennadij Moskaľ tvrdil, že na Zakarpatí niet žiadnych osobitných problémov pre Ukrajinu.
No kanál 1+1 mu kontroval: „V dvoch rajónoch oblasti na štátnych inštitúciách Ukrajiny z akéhosi dôvodu visia štátne vlajky – Maďarska. Čo to má znamenať? Azda je to už územie Uhorského kráľovstva? Maďarské a rumunské štátne vlajky na Zakarpatí a v Černovickej oblasti nie sú o nič lepšie než vlajky Ruskej federácie na oficiálnych ustanovizniach Ukrajiny v Doneckej a Luhanskej oblasti v roku 2014. Maďarsko na Zakarpatí neustále „prikrmuje“ ukrajinských úradníkov, učiteľov, spoločenských aktivistov, kupuje si ich lojálnosť. Viac než polovica zakarpatských poslancov všetkých úrovní má pasy Maďarska. Akému štátu teda slúžia?“ – pohoršuje sa kanál 1+1. Miestna učiteľka novinárom z „Tajných materiálov“ vysvetlila: „U nás iba idiot neprijme maďarský pas.“
Dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny bola po stáročia súčasťou Uhorska a v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou bola pod názvom Podkarpatská Rus súčasťou Československa s vlastnou hymnou, s právom na vlastnú autonómiu, parlament a vládu, čo však bolo pre pražský centralizmus a unitarizmus realizované až v októbri 1938, podobne ako na Slovensku. Počas druhej svetovej vojny celú Podkarpatskú Rus so súhlasom Hitlera okupovalo horthyovské Maďarsko, miestni Rusíni a všetci prorusky zmýšľajúci obyvatelia, ktorých bola väčšina, boli prenasledovaní a oblasť mala prejsť procesom násilnej totálnej maďarizácie. Po druhej svetovej vojne zasa boli proruskí Rusíni vystavení vyše polstoročnej vlne násilnej ukrajinizácie.
Väčšinu obyvateľov Podkarpatskej Rusi ani zďaleka netvoria Maďari, ktorých je tam percentuálne iba o niečo viac ako na Slovensku. Väčšina obyvateľov kraja by sa omnoho prirodzenejšie cítila v súštatí s nejakým slovanským susedom, pričom nemáme na mysli Ukrajinu a dokonca ani nie Poľsko.
Vladimír Mohorita
