Môj profil 
Predplatné
“Nechceme, aby Turecko upevnilo svoje pozície a aby svet získal názor, že NATO podporuje vnútornú politiku tureckej vlády” cituje Die Welt anonymného vysokopostaveného funkcionára NATO. Informáciu Die Welt v krátkom čase potvrdilo aj viacero ďalších európskych novín.
Turecký líder Erdogan navrhol uskutočniť summit v Istanbule ešte v júli 2016 vo Varšave, kde sa stretli členovia NATO. Vo Varšave sa k návrhu Erdogana nik oficiálne nevyjadril a žiadne riešenie tureckého návrhu sa neprijalo.
Vzťahy Turecka a európskych partnerov v NATO sa v poslednej dobe stávajú čoraz zložitejšími. Erdogana kritizovali za jeho reformu tureckej ústavy, viacerí európski lídri obviňujú Erdogana z “diktatórských právomocí”. Erdoganovi vyčítajú prenasledovanie politických oponentov a žurnalistov.
Turecko zdržiavalo v čase migračnej vlny sýrskych utečencov, aby neprenikli do Európy. Turecko za svoje aktivity získalo vysoké finančné kompenzácie a Erdoganovi prisľúbili bezvízový režim pre tureckých občanov. (máj 2016).
Európske krajiny však svoje sľuby úplne nesplnili. Martin Schulz v posledných dňoch uviedol, že je absolútne nemysliteľné, aby Turecko získalo možnosť bezvízového vstupu do EÚ, ak nesplní všetkých 72 kritérií, ktoré Turecku určila EÚ. Turecko vníma postup EÚ ako krivdu, a poukazuje na príklad Ukrajiny, voči ktorej sa EÚ správa úplne ináč.
Pre EÚ sa ukazujú byť hlavným problémom výnimočný stav v Turecku, ktorý Erdogan využíva na posilnenie svojich pozícii, politické machinácie Erdogana či v poslednej dobe konflikt s Nemeckom, ktorého predstaviteľom zakázali Turci vstup na leteckú základňu Incirlik, kde sa nachádza nemecký letecký kontingent. Preložené do ľudskej reči – Turci zakázali vstup komisii členskej strany NATO (Nemecku) na vojenské letisko NATO, aby navštívili nemecký kontingent, ktorý je takisto súčasťou NATO. (Ide o dosť vážnu trhlinu a krízu, v rámci Severoatlantickej aliancie).
Erdogan zúri, pretože Nemci poskytli azyl tureckým dôstojníkom, ktorí mali prsty v pokuse o prevrat minulý rok, Nemci kritizujú Turecko za porušovanie ľudských práv, podozrievajú Erdogana z diktátorstva. Situácia je o to delikátnejšia, že Turecko má v NATO právo veta a turecký vojenský kontingent patrí k najsilnejším, pričom má bohaté bojové skúsenosti.
Svoje právo veta Erdogan využil aj pri pokuse prehĺbiť spojenectvo medzi NATO a Rakúskom, ktoré nie je členom aliancie, no rakúski vojaci sa nachádzajú na misii v Kosove. To takisto dráždi Erdogana, ktorý má s Kosovom a celkovo na Balkáne vlastné plány. Odborníci NATO i Rakúšania hodnotia Erdoganove kroky ako neprijateľné.
NATO však našlo právnu možnosť, ako obísť turecké veto. Umožnili vznik dvojstranného partnerstva medzi krajinami, ktoré sú členmi NATO s ľubovolnými krajinami. Takéto riešenie však spomaľuje rozhodovanie v rámci aliancie a takisto nevylučuje možnosť recidívy, pretože Turecko môže blokovať iniciatívy NATO a činnosť organizácie výrazne spomaľovať.
Ankara vykazuje nervozitu aj kvôli tomu, že Washington už začal otvorene podporovať Kurdom, ktorým Američania dodávajú zbrane, turecké protesty Trump ignoroval. Američania ďalej podporujú Fettulaha Gulena a ignorujú žiadosti Ankary o vydanie Gulena do Turecka.
Vzťahy v rámci NATO sa skomplikovali, Erdogan stráca pôdu pod nohami, čo sa prejavuje aj v jeho teatrálnych gestách. Jedným z takýchto giest bola aj výzva na premenovanie Trump Tower v Istanbule kvôli islamofóbnym vyjadreniam Donalda Trumpa.
Andrej Veselov
.jpg)
.JPG)
