Paríž 12. júla 2023 (HSP/Theeuropeanconservative/Foto:TASR/AP-Mohamed Badra, Pool via AP)
V prípade odchodu Élisabeth Borneovej sa vynára otázka farby pleti osoby, ktorá by ju nahradila: rozhodol by sa potom Emmanuel Macron prikloniť viac k pravici alebo viac k ľavici? Píše Hélène de Lauzunová pre The European Conservative
V apríli 2023 Emmanuel Macron v snahe uzavrieť búrlivé hlasovanie o dôchodkovej reforme vystúpil s televíznym prejavom, v ktorom prisľúbil “sto dní” (Cent-jours) upokojenia a obnovenia svojej politickej činnosti. Teraz, po uplynutí tohto termínu, sa upokojovanie zďaleka neskončilo a vyhliadky na obnovu vlády sa pred štátnym sviatkom Francúzska 14. júla stávajú jasnejšími.
V pondelok 17. apríla vystúpil francúzsky prezident, aby sa pokúsil vyvodiť poučenie z ťažkých mesiacov sociálneho konfliktu, ktoré vo Francúzsku práve prebehli. Opäť obhajoval svoju dôchodkovú reformu, považoval ju za “nevyhnutnú” a povedal, že “ľutuje”, že nebola “prijatá” a že sa “nedosiahol konsenzus”.
“Máme pred sebou sto dní ústupkov, jednoty, ambícií a konania v službách Francúzska,” uzavrel vtedy Emmanuel Macron a oznámil, že sa stretne “14. júla”, aby “zhodnotil situáciu”.
Zároveň stanovil nový plán pre vládu Élisabeth Borneovej s tromi prioritami: práca, republikánsky poriadok a pokrok. Nejasné a abstraktné pojmy, a pokiaľ ide o republikánsky poriadok, posledné udalosti po smrti mladého Nahela poskytli kruté popretie týchto ušľachtilých zámerov.
Za týchto podmienok sú chýry o rozpustení čoraz presnejšie a naliehavejšie a oznámenie o zložení novej vlády by mohlo byť urobené do 14. júla alebo hneď po sviatkoch. Zostáva však niekoľko otázok.
Prvou je, či premiérka Élisabeth Borneová zostane vo funkcii, alebo bude vymenená. Podľa jej slov je “presvedčená”, že Emmanuel Macron je spokojný s prácou vykonanou počas slávnych sto dní. “Bilancia je tu, zákony boli prijaté, väčšina projektov má zelenú, robíme pokrok,” ubezpečila v rozhovore pre denník Le Parisien.
Jej sebavedomie a sebaistota sú však v rozpore so všeobecnou náladou, ktorá je v krajine proti nej: v nedávnom prieskume verejnej mienky 6 z 10 Francúzov uviedlo, že už nechcú Élisabeth Bornovú na čele vlády, aj keď sa nezhodli na profile jej potenciálneho nástupcu. V prípade odchodu Élisabeth Borneovej sa vynára otázka politického zafarbenia osoby, ktorá by ju nahradila: rozhodol by sa Emmanuel Macron prikloniť viac k pravici alebo viac k ľavici? Táto dilema zostáva nevyriešená.
V prípade reorganizácie sa všeobecne predpokladá, že s najväčšou pravdepodobnosťou odídu ministri Pap Ndiaye a Marlène Schiappová. Pap Ndiaye sa v posledných mesiacoch prejavoval svojou nekompetentnosťou a neschopnosťou vycítiť naliehavé výzvy, ktorým jeho ministerstvo v súčasnosti čelí. Nepokoje ho opäť naliehavo vrátili do centra pozornosti, ale zjavne nie s takou intenzitou, akú by Emmanuel Macron oprávnene očakával v reakcii na krízu, ktorá má zjavne zásadný výchovný základ. Pokiaľ ide o Marlène Schiappovú, tá sa v súčasnosti topí v škandále okolo fondu Marianne, fondu, ktorý sa začal v apríli 2021 “podporovať hodnoty republiky” a z ktorého malo na jej podnet profitovať najmä niekoľko fantómových združení.
To všetko je zatiaľ v štádiu hypotézy. Podľa ministra práce Oliviera Dussopta “tí, čo hovoria, nič nevedia, a tí, čo vedia, nič nehovoria”. Čo je však podstatnejšie, táto reorganizácia, ktorá sa uskutoční bez nadšenia, zavŕši niekoľko mesiacov trvajúcu neschopnosť Emmanuela Macrona politicky presvedčiť ľudí o relevantnosti svojho kurzu.
17.5°C
Nedeľa 
9.5°C
16.8°C
11.9°C
Utorok 
.JPG)
.jpg)
