“Začínajú vychádzať články a dozvedám sa o mne veci, o ktorých sama nič neviem. Žiadny novinár sa ma nikdy nič nepýtal, ani so mnou nekonzultoval. To, čo si o mne prečítate, teda logicky môžu byť úplné fantazmagórie a senzácie uverejnené z dôvodu vyššej čítanosti média,” zareagovala Belicová na to, že sa jej statusy objavili aj na najčítanejších bulvárnych portáloch.

Na komentáre niektorých ľudí, že sa údajne v poslednom čase zmenila odpovedá: “Nijako som sa nezmenila, som to stále ja a názory mám stále rovnaké na dianie okolo nás. Tak, ako pred rokmi, tak aj teraz. Ako som uviedla aj v statuse zo dňa 26. októbra: Ospravedlňujem sa tým politikom, političkám a ich fanatickým voličom, ktorých moje príspevky pohoršujú, ale klamstvá, farizejstvo, papalášske maniere, oportunizmus, manipulácie a nenažranosť som neznášala rovnako v čase vlády Radičovej, Fica a som na to všetko rovnako citlivá aj za vlády Matoviča.”

“Zároveň si stále rovnako veľmi vážim ľudí, či už tých najobyčajnejších, nenápadných alebo aj známe osobnosti, ktorí sa neboja vyjadriť svoj názor verejne, hoci tak čelia posmechu, dehonestácii od mocných, opovrhovaniu či verbálnej šikane ich fanatikov. Takých ľudí, ktorí sú citliví na manipulácie, klamstvá, faloš, pretvárku budem vždy podporovať. Keby takých bolo čo najviac…”

Nespochybňuje testovanie ako také

Zuzana Belicová ozrejmila, že nijako nespochybňuje testovanie obyvateľstva na koronavírus. “Novinári poprekrúcali moje výroky. Práve naopak, nikdy som nebola proti testovaniu obyvateľstva. Testovať je potrebné na hraniciach – to bolo potrebné robiť celé leto! Tiež v ohniskách, v domovoch dôchodcov, v miestach zvýšeným rizikom prenosu infekcie, v nemocniciach, atď.”

“O tom sme písali od začiatku, vyzývali sme na to aj v lete so svojimi priateľmi, písal o tom viackrát novinár Dag Daniš, hovoril o tom MUDr. Igor Bukovský, pán Vladimír Palko, zdieľali sme články aj názory odborníkov. To, čo som spochybnila, napokon presne takisto ako aj to spochybnila neskôr prezidentka, bola takzvaná “dobrovoľnosť” pri celoplošnom testovaní pod hrozbou sankcií, postihov a zákazov pri neúčasti na testoch. Mrzí ma, že vláda pri tomto nezobrala na vedomie ani len výzvu prezidentky, kde tá vládu doslova žiadala, aby túto nanútenú “dobrovoľnosť” pri testoch prehodnotila,” dodáva sestra premiéra.

Centrálu OĽaNO nenavštívila

Viacerí Belicovú kritizovali, že v jednom zo statusov ku praktikám súčasnej vlády použila vulgarizmus. “Pozrite sa ako sa vyjadruje naša politická “elita”. Koaličná alebo opozičná. Tí idú príkladom ľuďom. Alebo je v poriadku, keď politici na námestiach alebo aj v parlamente po sebe zjapú ako zmyslov zbavení, nadávajú si vzájomne opĺzlo miesto toho, čoby mali za kráľovské platy robiť spolu pre ľudí 24 hodín denne?”

“Ako máme hovoriť k politikom, aby nás, naozaj obyčajných, bežných ľudí počúvali, keď ani len diplomatické, slušné a dobre mienené žiadosti prezidentky tohto štátu nerešpektujú?”

Doplnila, že z médií sa tento týždeň dozvedela, že vo februári počas volebnej noci mala navštíviť centrálu OĽaNO v Trnave. “Nie je to pravda. Nemala som na to dôvod, keďže sa hovorilo a písalo o koronavíruse a ja som od úplného začiatku brala informácie o šírení infekcie vážne, nie ako naši politici. Ja som sa vo svojom statuse, z ktorého čerpal pán novinár, vyjadrila takto: Na záver uvediem, že rúškom som sa v uzavretých priestoroch a v potravinách medzi ľuďmi chránila ešte v čase, keď hnutie OĽaNO organizovalo v trnavskej hale Družba volebnú noc pre stovky hostí a fanúšikov bez rúšok a merali len teplotu. Neviem, kde pán novinár z tej vety prišiel na to, že som bola v tej hale Družba aj ja.”

Fanatickí odporcovia Matoviča jej rozbili okná

Uviedla, že už nepodniká v oblasti kozmetiky odvtedy, čo po začiatku politického angažovania sa jej brata jej v priebehu necelého roka šesťkrát “jeho fanatickí odporcovia” tehlami rozbili okná na prevádzke. “Štyrikrát sa sa vlámali do predajne, poškodili tovar, pokradli mi osobné veci, techniku, zastrašovali, vyhrážali sa mi, písali vulgárne odkazy na auto.”

“V tomto napätí, keď vám opakovane neskoro v noci zvoní telefón polícia, či strážna služba, že máte poplach na prevádzke, keď sa vám aj osobne prídu do prevádzky vyhrážať a zastrašovať, mi nedalo ďalej kľudne existovať, prišla som o dieťa. Takže parfumy už nepredávam. Urobila som si ďalšiu školu, vzdelávala som sa, aby som sa mohla kľudne v mojom živote venovať niečomu, čo ma baví, mimo svetiel reflektorov, kamier, fotoaparátov a záujmu senzácie chtivých novinárov. Mimo záujmu fanatických odporcov Igora Matoviča.”

Vyvracia ďalšie lži médií

Belicová vo svojej rozsiahlej spovedi zo štvrtka tohto týždňa písala aj o tom, že novinári o nej uviedli nepravdivú informáciu, že síce vyštudovala medicínu, no vraj na ňu zanevrela po otcovej smrti, na protest, že ho lekári nevyliečili z rakoviny.

“Táto veta je najväčší totálny blud a výmysel autora. Na žiadnu medicínu som nikdy nezanevrela. A už dupľom na nejaký protest, že lekári mi nevyliečili otca. Tieto informácie sú úplne vyfabulované. Aj keď je pravdou, že na lekárov pri liečbe otca mám ťažké srdce, moje rozhodnutie s tým nemá nič. Pravdou ale je, že som otcovi zdiagnostikovala nádor v hlave po tom, čo ležal niekoľko dlhých týždňov s príznakmi v Bratislave v nemocnici bez toho, aby na to po mnohých odborných vyšetreniach prišli tamojší lekári. Dokonca aj pani doktorka v Trnave mu CT vyšetrenie zhodnotila ako negatívne, ako úplne v poriadku, aj sa pod to podpísala a moja mama jej išla od šťastia aj osobne poďakovať domov.”

Vysvetľuje, že ona snímok z CT videla inak ako lekárka. “S nálezom o veľkosti 3×4 cm. Spomínaná pani doktorka by asi nechcela vedieť, ako sa na jej adresu vtedy vyjadril pán profesor Krčméry, ktorému som tú podľa pani doktorky negatívnu CT snímku išla ukázať tiež na posúdenie.  Ďalším sklamaním bolo, keď si dnes ocenená lekárska “kapacita”, vtedy iný pán doktor chirurg – docent v Bratislave, vypýtal pred operáciou nášho otca od mojej mamy “všimné”, nazval to “motiváciou pre personál” vo výške celej jej výplaty. Bez ostychu, bez hanby, že ide operovať ťažko chorého pacienta, si túto motiváciu vypýtal od zúfalej ženy plnej strachu, ktorá bola odkázaná s dvoma deťmi na jej slabý príjem a PN dávku svojho manžela.”

“Aj na základe týchto zlých skúseností s pár lekármi, som ale nikdy necítila potrebu to zverejňovať do médií, ani sa vyjadrovať na adresu lekárov nijako hanlivo, lebo drvivá väčšina sú to odborníci na pravom mieste. Či už sa venujú liečbe pacientov v nemocnici, ambulancii  alebo prevencii, zdravej výžive, zdravému životnému štýlu, duševnej a duchovnej pohode človeka, aby nás bolo chorých čo najmenej. Nepodceňujem preto, ani nijako neznevažujem nikoho z lekárov, nakoľko viem, čo ich štúdium, práca a celoživotné vzdelávanie obnáša. Lekársky diplom nedostanete len tak. Aspoň to tak za mojej mladosti nebolo.”

V začiatkoch pomáhala s Matovičovým podnikaním

“Po smrti otca, bola som ešte študentkou VŠ, som povedala bratovi, že musíme niečo začať robiť, lebo už nemôžem pozerať na maminu ako stále plače v strachu, ako to všetko finančne zvládneme, keďže obaja sme boli študenti VŠ a ona mala malú výplatu. Brat po návšteve redakcie jedných inzertných novín prišiel s nápadom, že by sme mohli “toto” robiť, ale nevedel ako. Ja som mu povedala, že ja viem ako a hneď sme sa pustili do toho. Vymýšľali sme spolu názov firmy, novín, vyberali farebnosť pre hlavičku. Naučila som ho predávať reklamu, oslovovať klientov, aj nášho bratranca Joja a začali sme robiť.”

Takto opísala Belicová začiatky vydavateľstva RegionPress, na ktorom súčasný premiér najviac zbohatol. “Pridal sa k nám aj môj terajší manžel Jozef. Nevolá sa Martin, ako píšu novinári. I keď sa Igorovi a Jojovi sprvu nedarilo tak ako mne, ale postupne sme to rozbehli a tešili sme sa spolu, že tvoríme niečo, čo nám bude možno zarábať a nebudeme musieť počítať po smrti otca každý halier, aby sme vyžili a nebudem musieť pozerať na mamu, ktorá sedí v slzách, ako uživí rodinu. Ja som to vnímala a brala takto od prvej sekundy, čo sme spolu založili firmu. Nie, nezaložila a nevybudovala firmu – vydavateľstvo pani Pavlínka Matovičová, ako tiež klamlivo písali niektorí novinári. Spoluzakladala som a z veľkej časti vybudovala rodinnú firmu ja spolu s ľuďmi, ktorým som verila, a ktorých som sa snažila naučiť robiť, obchodovať a jednať s ľuďmi a klientami čo najzodpovednejšie.”

Dodala, že fakticky tri štvrtiny prvého čísla novín zaplnila sama. “Bratranec Jozef po pol roku z firmy odišiel, môj manžel Jozef, robí tú prácu stále a stále rovnako poctivo už 23 rokov. Som na neho preto hrdá. Vstávala som ráno o 4. hodine na vlak do Bratislavy, aby som nezmeškala prednášky či povinnú prax, ktoré tam začínali o 7 ráno. O 16. som išla naspäť na vlak, aby som o 16:40 už bola vo firme a tam som bola vždy do polnoci, vrátnik o polnoci ma vždy zdravil a zamykal.”

“Ráno som vstávala o 4:00 na vlak až do skončenia školy, vo vlaku som sa tiež učila. Školu som sa snažila neflákať, nevynechávať štúdium, ani prax. Po jej skončení som len pokračovala v práci a to 16 hodín denne každý jeden deň, cez víkendy menej hodín, ale robievala som aj v nedeľu. Svedkom mi je môj manžel, ktorý si tam 16 hodinové denné služby bez riadneho odpočinku odpracoval celé roky, aj moje kolegynky a kolegovia, ktorí tam bývali 8 či 12 hodín. Spomínam na nich len v dobrom a touto cestou ich všetkých pozdravujem.”

Sloboda vyjadrovania sa

Zuzana Belicová sa vyjadrila, že údajne nikdy nemala potrebu písať verejne súkromné veci. “Ani som o sebe tieto veci nepísala verejne, lebo sa ma na to nikto nepýtal a novinárom vždy stačí verzia politikov alebo to, čo si sami novinári domyslia a pozmenia, aby sa článok a s tým reklama pri klikaní na článok dobre predávali. Ak chceli senzácie, tu ich teraz majú, ale nech veci pred uverejnením neprekrúcajú alebo si nevymýšľajú, ako to urobili už opakovane.”

Dodala, , že ak ešte zbadá nejaké uverejnené klamstvá o jej osobe, nebude to komentovať samostatne, len to pridá do už publikovaného statusu. “Aktualizujem ho a budem sa brániť aj inou, právnou cestou.”

“Na záver uvediem len to, že som doteraz žila v tom, že sme v roku 1989 stáli v mraze na námestiach v boji za slobodu. Aj za slobodu myslenia, vyjadrovania bez postihov. Svoje názory preto vyjadrujem slobodne. Na svojich názoroch o pravde, spravodlivosti nezvyknem spravidla nič meniť. Ak sa niekomu nepáčia, je to jeho problém.”

“Preto by som aj novinárov prosila, aby nerobili senzácie, aby nevyvolávali zbytočne roztržky medzi súrodencami len pre väčšiu sledovanosť svojich médií, pre viac klikaní od fanúšikov a teda aj kvôli následnému väčšiemu príjmu z reklamy vo svojich médiách. Na mojom vzťahu k môjmu bratovi sa nič nemení. Stále to bude môj brat, hoci názory na svet okolo nás a dianie v ňom budeme mať možno rôzne a možno s jeho názormi budem hlboko vo svojom vnútri nesúhlasiť. Hovorí sa tomu sloboda. A tá je spolu s pravdou a spravodlivosťou pre mňa na poprednom mieste.”