Bratislava 3. apríla 2020 (HSP/Foto:SITA/Úrad vlády SR)
Ak je niečo z konania čerstvého predsedu vlády veľmi evidentné, tak je to zúfalstvo a bezradnosť. Dokazujú to niektoré zúfalé návrhy, ktoré vyšli z dielne novej vlády a bezradnosť. Nie sú schopní si uvedomiť a definovať skutočné hlavné ohrozenie Slovenska a jeho obyvateľov, svojich voličov. Zúfalé návrhy sú dôsledkom zúfalstva, nie príčinou
Bezradnosť je dôsledkom nevedomosti, ale neraz nekompetentnosti, nekvalifikovanosti a nepripravenosti. Nekritizujem, iba konštatujem, kým nebude neskoro. Mojim cieľom je pomôcť vládcom, aby sa spamätali s vedomím, že ma môžu totálne odignorovať.
Nikto nemôže závidieť tejto vláde situáciu, v ktorej začala vládnuť. Historicky len málo vodcov národov čelilo takejto závažnej situácii. Naposledy len prezident 1. slovenskej republiky, bez ohľadu na to, aké na jeho vládu ľudia majú názory a postoje. Uvádzam historický fakt v kontexte. V skutočnosti sme svedkami vojny. V čom je potom to najväčšie ohrozenie? Je jasné, že bezprostredné ohrozenie samotným koronavírusom k nám prišlo zvonka. Nerobím si ilúzie, že akákoľvek vláda počúva rady od ľudu. S tým vedomím budem konštatovať skutočnosti.
Totiž hneď po zistení potenciálnej vážnosti situácie a závažnosti s vírusom spojených ochorení, bolo potrebné robiť preventívne opatrenia. Už som to publikoval pred dlhými týždňami. Bolo potrebné zabezpečiť testovanie všetkých, ktorí prichádzali z primárneho zdroja ohrozenia, zo zahraničia. Keď už politici zlyhali v prevencii a nezabránili naivným obyvateľom odísť na dovolenky do spravodajskej komunite a teda aj politikom už vtedy známych ohnísk infekcie, tak v ďalšom preventívnom kroku mohli urobiť niečo iné. Namiesto totálnej izolácie bolo popri uzatvorení hraníc potrebné včas definovať malé množstvo vstupných bodov, čiže hraničných priechodov. Vrátane možno jedného, možno dvoch letísk. To, čo prichádza preverovať, teda testovať a do zistenia stavu ponechať v krátkej karanténe. Ten kto odchádza nás nezaujíma, to je vec prijímateľov.
Na tento účel bolo potrebné mať čo najviac testovacích prvkov. Od testovacích súprav, priestorov, cez ochranné prostriedky, až po vycvičený testovací personál. Zabezpečiť mali a mohli aj život zachraňujúce zariadenia a prostriedky. Už dávno je jasné, že je to vynútené tlakové dýchanie. Priebežne bolo potrebné robiť prevenciu a ochranu, ale aj zaznamenávať a evidovať nositeľov a vytipovať ohniská. Rešpektujem aj to, že naďalej robia len typické politické riešenia. To sú také, ktoré hrajú na efekt, nie na dlhodobé a premyslené postupy. Čo sa nestalo už koncom januára, už sa nedá vrátiť späť. Všetci zaspali a problému sa venovali až po prvom marcovom týždni. Po voľbách. Možno by sme sa vyhli drastickým ekonomickým dôsledkom. Ale mlieko sa už rozlialo.
V dôsledku zanedbania, nekoncepčnosti, zúfalstva a bezradnosti sa vygeneroval ďalší problém. Skutočný problém na obzore. Je ním neschopnosť pochopiť dôsledky, čiže čo je prioritným spoločenským ohrozením. Aj o tom som sa zmieňoval už pred dlhými týždňami verejne, najmä v blogoch a vo vystúpeniach v alternatívnych médiách. Problémom nie je koronavírus samotný. Pre nás bude skutočným problémom reálna hrozba prepuknutia celonárodnej pandémie v osadách.
Vládcovia to už pochopili. Ale odhalenie skutočnosti, že do osád pravdepodobne nekontrolovane preniklo okolo 1 500 osôb, to je absolútny škandál. Tomu bolo možné preventívne zabrániť. Bolo možné zachytiť pohyby rizikových komunít špecificky z vysoko infikovanej Českej republiky, kde majú jedného infikovaného na necelých 3 tisíc obyvateľov. My, na Slovensku, s 12 800 obyvateľmi na jedného infikovaného, sme na tom (zatiaľ) neporovnateľne lepšie. Ak sa vírus dostane do osád, situácia sa môže radikálne zhoršiť. V prevencii podľa všetkého zlyhali. Teraz hasia, testujú. To je dobre, ibaže tieto opatrenia nestačia. Treba publikovať celý plán. Povedzme aj to, že podľa výsledku testovania už existuje plán na vybudovanie „poľných“ izolačných a liečebných centier v blízkosti osád pre všetkých infikovaných bez výnimky (ak taký plán existuje). Títo voliči časti koalície totiž na rozdiel od väčšinového obyvateľstva nedávajú záruku dodržiavania prísnej karantény.
Je tu aj iný aspekt. Prinajlepšom v rovnakej miere si zaslúžia byť testovaní aj ohrození a podozriví z tých vrstiev obyvateľstva, ktoré roky do zdravotného systému prispievali. Inak nám môže hroziť iný celospoločenský debakel, za istých okolností masová vzbura. Vie si niekto predstaviť taliansky scenár, keď nechajú zomierať starcov, aby zachraňovali všetkých mladých bez výnimky, z ktorých masívnu časť môžu tvoriť nezodpovední? Nikto sa potom nemôže čudovať, ak ozbrojené sily a zbory odmietnu poslušnosť tým ústavným činiteľom, ktorých budú považovať za zradcov a kolaborantov. A podriadia sa rozkazom tých ústavných predstaviteľov, ktorí pochopia a využijú nálady tak, že ponúknu a zabezpečia vyváženosť. Namiesto zúfalstva, necitlivosti a bezradnosti, ktorá trčí z mnohých nepremyslených návrhov. Či už ide o pokračovanie v projekte nákupu F-16 v čase, keď hrozí prepad HDP v 2-ciferných percentách, alebo ide o návrh plošného vypnutia celého Slovenska v stave, keď stačí izolovať ohniská.
Razantné opatrenia treba robiť premyslene, cielene. zmysluplne. Zároveň s definovaním chránených bezpečných zón, v ktorých môže bežať normálny život. Toto som už tiež v blogoch dávno naťukával. Nedávam rady, viem, že budú ignorované. Iba konštatujem videnie z diaľky a naozaj nezávislým pohľadom experta v krízovom manažmente. Nezabúdajme, že koalícia zastupuje len 30% voličov, celý parlament iba menej ako polovicu voličov, držiteľka prezidentského úradu najmenej: iba 23% voličov.
Nezabúdajme, že potrebné opatrenia si vyžadujú počty uniformovaného personálu. K dispozícii ich majú len ozbrojené sily. V mobilizovaní neexistujúcich aktívnych záloh. Pre tých najmenej osvietených pripomínam, že vonkoncom nemám na mysli všeobecnú mobilizáciu. Stačí povolať hoci len všetkých bývalých profesionálnych vojakov od zrušenia povinnej vojenčiny, v definovaných špecializáciách, do limitovaného veku. Na význam totálne zanedbaných záloh už upozorňujem v článkoch a blogoch po veľmi dlhý čas. Dávno predtým, ako ktokoľvek tušil o existencii vírusu. Treba zahodiť komplexy a konať.
Ukazuje sa ešte jeden hĺbkový a vnútorný problém. Vnútroštátny, vnútro-koaličný a vnútro-obyčajno-ľuďový. Totiž vzniká dôvodné podozrenie, že to, čo nebolo vymyslené v koalícii, dokonca v najväčšej strane, prípadne možno v najvyššom marketingovom „centre excelentnosti“ víťaznej strany, to sa neráta, to sa odmieta. Navrhujú a prijímajú sa len marketingovo použiteľné, teda bombastické riešenia z jedinej kuchyne, možno z jediného hrnca, existujú indície, že možno dokonca z náhleho „osvietenia“ istých vyvolených. Do hľadania riešení nie je zapájané čo najširšie spektrum aktérov, ktorých sa to týka (vonkoncom nemám na mysli seba). Tu ide o Slovensko, nie o egá víťazov alebo komplexy držiteľov moci, ktorým vládnutie možno ubližuje, možno ich bolí, alebo cítia, ba vedia, že na funkcie nedozreli. Najmúdrejšie bude spamätať sa. Lebo mimoriadna situácia si vyžaduje neštandardné prístupy.
Peter Švec
