Zubné lekárstvo potrebuje stabilitu, upozorňuje komora zubných lekárov

Bratislava 30. januára 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-František Iván)

Zubné lekárstvo potrebuje stabilitu, upozorňuje Slovenská komora zubných lekárov (SKZL). Zástupcovia komory to konštatovali na štvrtkovej tlačovej konferencii

Investície sa podľa komory musia plánovať, minimálne jeden, ideálne však dva roky dopredu. Komora požaduje dlhodobejšie plánovanie zdrojov v zubnom lekárstve a celkovo v zdravotníctve. Dôležité je podľa nej tiež intersektorálne členenie finančných zdrojov definované priamo v rozpočte pre zdravotníctvo. Podľa komory sa za posledné štyri roky nepodarilo vytvoriť reálnu a následne optimálnu sieť zubných lekárov na Slovensku. Hovoriť podľa prezidenta komory Igora Moravčíka o tom, že lekárov je nedostatok, sa dá, ale zbytočne bude dvojnásobok tam, kde ich nepotrebujeme.

Ako ďalej uviedol Moravčík, stále u nás funguje patriotizmus a ľudia sa chcú vrátiť k miestu, kde vyrástli. “Ale často, keď mladí kolegovia vidia, aké su ceny v Bratislave a vo svojom regióne, zvažujú, či tam ísť,” konštatoval. Vyššie územné celky (VÚC) by mala mať podľa neho väčšie kompetencie, čo sa týka vydávania povolení. To by malo ísť v spolupráci s poisťovňami a SKZL. Potom by podľa prezidenta komory mali zubní lekári istotu, že aj keď je v niektorých regiónoch horšia kúpyschopnosť obyvateľstva, sú schopní svoju ambulanciu uživiť.

Medzi neúspechy radí komora aj stále nízke percento preventívnych prehliadok, kde sa pohybujeme približne na 50 %. Nepodarilo sa tiež zefektívniť a zmodernizovať štúdium zubných lekárov na lekárskych fakultách. Veľkým problémom sú podľa komory aj zubní lekári z tretích krajín, ktoré nespĺňajú naše kurikulum a nezvládajú učivo piateho ročníka lekárskych fakúlt odboru zubného lekárstva. Komora sa však nebráni prílevu zahraničných lekárov, problémom je však podľa nej jazyková bariéra. Ako konštatovali zástupcovia SKZL, nepodarilo sa tiež vypracovať štandardné diagnostické a terapeutické postupy a zreálniť viaczdrojové financovanie z verejného zdravotného poistenia, teda u plne hradených výkonov v základnom prevedení dosiahnuť reálnu cenu.

Za úspechy v legislatívnej činnosti považuje SKZL to, že pri zubno-lekárskych ambulantných pohotovostných službách slúžiaci poskytovatelia nebudú povinní zabezpečovať v rámci personálu aj svoje sestry. Takéto ambulancie tiež nebudú prevádzkované nepretržite. Úspechom je podľa komory aj to, že sa podarilo dohodnúť s ministerstvom zdravotníctva vo výkone V12 vhodnú náhradu za amalgán, ktorého používanie obmedzila Európska únia. Úspechom je podľa SKZL aj príprava nového katalógu zdravotných výkonov, ten sa však 15 rokov nachádza v šuplíkoch ministerstva zdravotníctva. Ten nebol prijatý z hľadiska toho, že sa majú tieto výkony oceňovať. “Do katalógu sme zaraďovali len konečné výkony, čo je zodpovedné voči systému a voči pacientovi poctivé,” uzavrel prezident SKZL.