Bratislava 19. januára 2022 (HSP/Sputnik/Foto:Facebook)
Minulé rokovanie o bezpečnostných garanciách ruských námestníkov MZV s ich náprotivkami z USA a EÚ nedospelo k veľkému posunu. Odmietavý postoj západných spojencov vyjsť v ústrety požiadavkám o nerozširovaní NATO je podľa bývalého diplomata a poslanca za SPD Jaroslava Baštu očakávaný. V komentári vymenoval stratégie, medzi ktorými sa teraz rozhoduje Ukrajina
Ruská strana počas rokovaní so Spojenými štátmi v Ženeve (9. až 10. januára) požiadala o právnicky zakotvené garancie nerozširovania NATO smerom na východ. Nasledovali ďalšie rokovania Rady Rusko-NATO a 13. januára s OBSE. Aliancia podľa slov hlavného tajomníka Jense Stoltenberga žiadne garancie neposkytne. Ministerstvo zahraničia USA tiež nesúhlasí s požiadavkou na zastavenie rozširovania.
„Reakcia Západu sa dala očakávať. Nie je však výrazom sily a prevahy, ale skôr bezradnosti a neochoty opustiť zabehané ideologické klišé. Najmä Američania nepochopili, že svojím postupom vyhrotili situáciu natoľko, že vedenie Ruskej federácie už nemá kam ustúpiť,“ hodnotí reakciu Západu bývalý veľvyslanec Českej republiky na Ukrajine a v Rusku, Jaroslav Bašta.
Podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova po skončení rokovaní Spojené štáty sľúbili, že tento týždeň „dajú na papier“ odpoveď na ruské návrhy o bezpečnostných zárukách, a tiež sa očakáva písomná odpoveď NATO. Pripomíname, že koncom minulého roku RF poslala americkej stráne vlastné návrhy. Ďalšia etapa rokovaní má prebehnúť medzi hlavami MZV RF a USA, a to 21. januára v Ženeve počas zahraničnej cesty Blinkena.
Lavrov predtým povedal, že pevne počíta s konkrétnymi odpoveďami, ktoré sľúbili na tie návrhy dokumentov, ktoré Rusko odovzdalo Spojeným štátom a členom NATO.
“Existuje dôvod sa domnievať, že v týchto dňoch dôjde k nejakým kontaktom na túto tému,” podotkol politik.
Hlavným kameňom úrazu prebiehajúcich rokovaní je otázka vojenskej prítomnosti spojeneckých síl pri hraniciach Ruska, a tiež rozširovanie aliancie na východ, menovite zaradenie Ukrajiny medzi členov NATO. V náročnej pozícii sa ocitli západné štáty, najmä Francúzsko a Nemecko, ktoré už predtým vyslovovali svoj nesúhlas s týmto krokom. Podľa diplomata Bašty existujú dve cesty, ako sa situácia môže rozuzliť.
„Dnes táto otázka stojí tak, že Západ slovne nemôže uznať, že Ukrajina sa nesmie stať členom NATO. Na druhej strane však chápe, že kvôli tomu nemôže ísť do vojny s Ruskou federáciou. Za to mu Ukrajina nestojí. Zostávajú len dve možnosti – buď Kyjev pristúpi na minské dohody II, a tým pádom sa podľa regulí Severoatlantickej aliancie Ukrajina nebude môcť stať členom, alebo RF uzná obe povstalecké republiky a poskytne im oficiálne vojenskú pomoc. Tento variant považujem za pravdepodobnejší, pretože očakávam, že niekedy začiatkom februára dôjde k útoku ukrajinských ozbrojených síl na Doneck a Luhansk. Zopakujú tak scenár z 8. 8. 2008 z Južného Osetska či z roku 2014, keď k zvrhnutiu prezidenta Janukovyča došlo v závere Zimných olympijských hier v Soči,“ vysvetlil svoj postoj bývalý český veľvyslanec.
Po rokovaní v Ženeve Wendy Shermanová vyhlásila, že k hlavným témam pre Spojené štáty patria okrem iného určité typy raketových systémov, rozmiestnenie rakiet a jadrová politika. Pýtali sme sa pána Baštu, v čom môže spočívať riešenie prijateľné pre obe strany.
K tomu diplomat poznamenal: „V súčasnej situácii Spojené štáty musia v tejto oblasti rešpektovať technologickú prevahu ruských ozbrojených síl. Nakoniec teda dôjde ku kompromisu, ktorý bude reflektovať väčšinu ruských požiadaviek.“
Podľa Jaroslava Baštu rokovania v Ženeve nepriniesli zatiaľ jasné výsledky. Na záver politík vyhlásil: „Obávam sa, že zatiaľ len na odklad silového riešenia zo strany Ruskej federácie na východnej Ukrajine a Čínskej ľudovej republiky vo vzťahu k Taiwanu. Očakávam riešenie niekedy ku koncu februára. Ak nevypukne potom rozsiahly vojenský konflikt v Európe, ďalšie rokovania už budú vecné a konštruktívne.“
Tatjana Naronskaja