Zo slovenskej protikorupčnej víchrice si príklad neberme

Praha 22. januára 2021 (HSP/Foto:HSP)

Zo slovenskej protikorupčnej víchrice si príklad neberme, píšu v Čechách. Náš Špecializovaný trestný súd uvádzajú ako odstrašujúci príklad

„Predmetom mojej kritiky je disproporcia medzi trestami, ktoré trestný poriadok umožňuje uložiť za trestné činy proti životu a zdraviu v porovnaní s trestnými činmi proti majetku. Českej republike sa totiž stále nedarí vymaniť z totalitnej dogmy, že majetok, navyše majetok verejný, vyžaduje vyššiu mieru ochrany, vrátane ochrany trestnoprávnej, než je tomu pri ochrane zdravia a života“, píše viceprezident českej únie advokátov a podpredseda kontrolnej rady českej advokátskej komory Lukaš Trojan.

Reklama

Tento paradox je obzvlášť viditeľný, keď si človek položí otázku, či by uložil prísnejší trest páchateľovi brutálneho znásilnenia, alebo páchateľovi, ktorý sa pokúsi podviesť Európsku úniu na dotáciách. Nepoznám nikoho, kto by odpovedal, že by prísnejšie potrestal dotačného podvodníka, hovorí Trojan a pokračuje:

„Realita českého ale aj slovenského trestného práva je však práve opačná. Dobre ju ilustruje prípad neprávoplatne odsúdeného dvadsaťročného páchateľa, ktorý pri znásilnení zbil obeť do bezvedomia v dôsledku svojej sexuálnej poruchy. Hrozila mu trestné sadzba päť až 10 rokov. Súd páchateľa odsúdil na tri roky trestu odňatia slobody.“

Reklama

Trojan kritizuje nepomer trestných sadzieb násilných a ekonomických trestných činov

Trojan nekritizuje uvedené rozhodnutie, keďže trest zohľadňoval že páchateľ sa dopustil trestného činu prvýkrát. V rovine trestnej politiky je však podľa neho takto uložený trest v príkrom nepomere k trestom odňatia slobody nepodmienečne na minimálne päť rokov, ktoré sa ukladajú páchateľom, ktorí krátia dane, dopúšťajú sa dotačných podvodov, či poškodzujú finančné záujmy Európskej únie. V takýchto prípadoch nie je zohľadňovaný ani následok, ani vek, ani bezúhonnosť páchateľa.

Podľa Trojana je skutočne namieste, aby sa štát, resp. zákonodarcovia začali systematicky zaoberať otázkou vzájomnej komparácie trestných sankcií zakotvených v trestnom poriadku.

Na Slovensku sme nedávno boli svedkami rozsudku špecializovaného trestného súdu v kauze falšovania zmeniek, kde páchatelia dostali 19 rokov väzenia. Práve špecializovaný trestný súd na Slovensku dáva Trojan za odstrašujúci príklad.

„Ako by trend naopak vyzerať nemal, nám ukazuje Slovensko. U našich susedov práve zúri protikorupčná víchrica. Za obete si vybrala sudcov, prokurátorov a policajtov. Slovensko disponuje v boji s korupciou drastickou legislatívou, ktorá umožňuje ukladať extrémne vysoké tresty. Za “podplácanie” (§330 trestného zákona) možno uložiť v najprísnejšej variante trest odňatia slobody až 12 rokov a za trestný čin “legalizácia príjmov z trestnej činnosti” (§233 trestného zákona) možno páchateľa dokonca potrestať odňatím slobody až na 20 rokov. Súčasná situácia dobre ilustruje v právnej teórii známy fakt, že vyššie hroziace sankcie nemajú prakticky žiadny preventívny efekt.“

Reklama

Trojan nikdy neveril na “osobitné a špecializované” tribunály či súdy, ktoré majú rozhodovať o vybraných trestných činoch

Prísnu hmotnoprávnu legislatívu na Slovensku dopĺňa osobitná procesná úprava, podľa ktorej o vybraných trestných činoch nerozhodujú všeobecné súdy, ale špecializovaný trestný súd so sídlom v Pezinku. Táto špecifická procesné úprava má zaručiť, že sa najzávažnejšou kriminalitou budú zaoberať odborne aj eticky vysoko kvalifikovaní sudcovia. Trojan dodáva, že nikdy neveril na “osobitné a špecializované” tribunály či súdy. Takéto inštitúcie vníma ako barličku chybne fungujúcich procesných systémov.

Pokiaľ je všeobecné súdnictvo zdravé a funkčné, tvorí integrálnu súčasť právneho štátu a nepotrebuje byť dopĺňané osobitnými či špecializovanými súdmi. Zriadenie akejkoľvek špecializovanej inštitúcie, či už v rovine prokuratúry, či v rovine súdnej sústavy svedčí buď o disfunkcii sústavy, či čo je horšie, jedná sa o nástroj, ktorý je zriadený pre zjednodušenie zasahovania tretích subjektov, napr. výkonnej moci do nestranného a nezávislého rozhodovania súdov. Je pritom úplne ľahostajné, či sa tak reálne deje, alebo nie. Už samotné podozrenie na možné politické či mediálne ovplyvnenie “špecializovaných súdnych inštitúcií” je z hľadiska záujmov na ochrane právneho štátu varovné.

Predseda špecializovaného trestného súdu mediálne obhajuje rozhodovaciu prax tejto inštitúcie

Podľa Trojana situácia na Slovensku dospela do situácie, keď najmä v dôsledku smrti bývalého policajného prezidenta generála Milana Lučanského vo väzbe, nielen odborná verejnosť podrobuje kritike procesnú stránku rozhodovaní o väzbe špecializovaným súdom. Práve kritika, ktorá sa na činnosť špecializovaného trestného súdu zniesla ohľadom masívneho uvalenia väzieb na obvinených, prinútila jeho predsedu JUDr. Jána Hrubalu k mediálnej obhajobe, keď v komentári s titulkom “Väzba ako mučiaci nástroj” (publikovanom 6. januára 2021 na portáli sudcovia.sk) musel obhajovať pozíciu a rozhodovaciu prax špecializovaného trestného súdu.

„Ak predseda musí verejne obhajovať rozhodovanie vlastného súdu pred verejnosťou formou osobných komentárov, je zrejmé, že legitimita takejto inštitúcie je vážne narušená. Aký bude nasledovať ďalší vývoj u našich susedov, je ťažko odhadovať, možno len dúfať a priať si, aby zvíťazil právny štát prezentovaný spravodlivým a zákonným rozhodovaním bez politických alebo mediálnych vplyvov. Rovnaké želanie do roku 2021 možno mať aj u nás v Čechách, držme si všetci palce“, uviedol na záver Lukáš Trojan.

Peter Suchý