Svet 13. mája 2015 (HSP/Foto:Screenshot:vimeo)
Organizácie podporujúce právo ženy na interrupciu, často používajú pre svoju podporu príklad znásilnenia a z toho prameniacu nevyhnutnosť slobodnej voľby pre ženu. Aj keď je tento extrémny príklad štatisticky zanedbateľný, ak už nastane, vyvstanú otázky, ku ktorým ťažko zaujať jednoznačne stanovisko. Nemala by mať žena právo takúto situáciu vyriešiť ukončením nechceného tehotenstva? Má si takto splodené dieťa ponechať, alebo spôsobiť si ďalšiu traumu zo zabitia dieťaťa?
Autori videa “Nesúdime, pomáhame” z dielne českého Hnutia za život sa na túto traumatickú situáciu pozreli s pohľadu takto splodeného dieťaťa. Je nim Jiří, ktorý sa vo svojich 14 rokoch dozvedel, že pochádza zo znásilnenia. “Pre oboch nás to bola veľká rana, ale musím matke poďakovať za to, že mi dala šancu prežiť život, aký doteraz mám“, hovorí Jiří, ktorý sa venuje umeniu. Umenie sa stalo jeho celoživotnou náplňou, za ktorú vďačí svojej matke a tomu, že nešla na potrat.
Ak by sa ktokoľvek z nás dozvedel, že bol počatý zo znásilnenia, ale napriek tomu sa nás naša matka rozhodla priviesť na svet a vychovať, naša reakcia na jej rozhodnutie by bola určite pozitívna. Ako by sme však reagovali, ak by k takému počatiu došlo u nám blízkej osoby?
Krátke video si môžete pozrieť tu:
bg