Zmeny v justícii podľa ministerky Kolíkovej legitímne reagujú na dianie v súdnictve

Zmeny v justícii podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) legitímne reagujú na dianie v súdnictve, ktorému sa ústavodarca a zákonodarca nemôže len tak prizerať

20. 10. 2020 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Mária Kolíková

Bratislava 20. októbra 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Martin Medňanský)

▶ ❚❚ ↻

Uviedla to v reakcii na kritiku Združenia sudcov Slovenska (ZSS) na pripravovaný reformný ústavný zákon, ktorý schválila vláda na konci septembra. Agentúre SITA poskytol stanovisko ministerky Peter Bubla z tlačového oddelenia Ministerstva spravodlivosti SR.

Predseda ZSS Juraj Sopoliga uviedol, že po schválení pripravovaných zmien v justícii sa Slovensko dostane do horšieho stavu ako bolo počas mečiarizmu. V stanovisku kritizoval, že ústavný zákon obmedzuje kompetencie ústavného súdu ochraňovať ústavnosť, zrušením oprávnenia ústavného súdu posudzovať prípadnú protiústavnosť ústavného zákona.

„Túto právomoc nemá Ústavný súd SR v ústave ani teraz upravenú. Z ústavy ju v jednom prípade problematicky vyvodil, čo kritizovali aj sudcovia a sudkyne, ktorí podali odlišné stanoviská,“ reagovala ministerka spravodlivosti.
.

Sopoliga tiež uviedol, že reforma plánuje podriadiť činnosť Súdnej rady SR vláde SR a Národnej rade SR zakotvením jej postavenia len ako autonómneho orgánu a nie nezávislého. Podľa Kolíkovej možnosť odvolať členov súdnej rady nie je v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami. Navyše, ako tvrdí, existujú viaceré rozhodnutia ústavného súdu, ktoré hovoria jasne, že vzťah medzi členmi súdnej rady a orgánmi, ktoré ich menujú a volia, je vzťahom dôvery. Zároveň je polovica súdnej rady menovaná a volená výkonnou a zákonodarnou mocou.

„Súdna rada teda nie je súdnym orgánom, ktorý rozhoduje spory a má tak byť nezávislý. Ide skôr o akýsi autonómny orgán legitimity súdnej moci, ktorý zároveň spôsobom výkonu svojich právomoci robí justičnú politiku. Ak hovoríme o nezávislosti, tak hlavne o nezávislosti súdnej moci,“ dodala.

Nový ústavný zákon tiež podľa ZSS likviduje viaceré záruky nezávislosti sudcov, čo má podľa záväznej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) porušovať aj nezávislosť súdnictva. Ako jeden z príkladov uviedlo ZSS obmedzenie funkčnej imunity sudcov za rozhodovanie.

„Judikatúra ESĽP nikde nehovorí o imunite v tom zmysle, či má byť v ústave alebo v zákone, či má byť procesná alebo hmotnoprávna, či a kto má dávať súhlas s väzbou sudcu a podobne. Toto je vecou krajín, akú imunitu si upravia,“ podotkla Kolíková.

Ako dodala, tak široko ako bola upravená u nás, nebola zakotvená v ústave žiadneho členského štátu Európskej únie.

Ako ďalšie príklady obmedzovania nezávislosti súdnictva uviedol Sopoliga napríklad zmeny pri dĺžke funkčného obdobia sudcov, pri zásade nepreložiteľnosti sudcu bez jeho súhlasu či pri materiálnych zárukách nezávislosti sudcu ako nemocenské a odmeny.

„O odmenách a príplatku k nemocenskému sa hádam nemusíme ani rozprávať, keďže ak by sme záruky sudcovskej nezávislosti vykladali až tak široko, tak by sme vlastne aj urážali a ponižovali sudcov a sudkyne. Veď čo by sme si mohli pomyslieť o sudcoch, ktorí by tvrdili, že ak im budú odňaté odmeny alebo príplatky k nemocenskému, už je ohrozená ich nezávislosť?“ pýta sa ministerka, podľa ktorej je tiež zvláštne, ak ZSS tvrdí, že nepreložiteľnosť sudcov pre organizačné zmeny v súdnictve je problematická, ak je táto výnimka súčasťou odporúčania Výboru ministrov Rady Európy, ktoré je zverejnené aj na stránke ZSS.

Reforma tiež podľa ZSS porušuje ústavné práva občana na prístup k verejnej funkcii výlučne len za rovnakých podmienok, a to novým modelom obsadzovania funkcie sudcu všeobecného súdnictva na Najvyššom správnom súde SR. Štát má podľa šéfky rezortu spravodlivosti široké právo na úvahu v tom, ako si nastaví personálne obsadenie štátneho orgánu, aký postup obsadzovania miest zvolí, čo všetko musia uchádzači spĺňať, aký proces výberu má prebehnúť.

„Tieto podmienky, samozrejme, nesmú byť diskriminačné. Ak sa na dané funkcie môžu hlásiť sudcovia, tak podmienky nesmú priamo alebo nepriamo vylučovať napríklad sudcov z istého regiónu, sudcov podľa pohlavia alebo veku a podobne. Nič také sa tu nedeje. Treba tiež pripomenúť, že ide skutočne o súd s novými právomocami. Neplatí teda argumentácia pre automatický presun sudcov buď zo správneho kolégia Najvyššieho súdu alebo z iných súdov,“ dodala Kolíková.

Ako ministerka uzavrela, navrhnuté zmeny v justícii vznikli, pretože nemohli len čakať, kým sa aktivujú pomalé, nedôrazné samo-očistné mechanizmy justície, ktoré zlyhávajú.

„Preto ma tiež veľmi mrzí, že ZSS mlčalo v čase, keď sme sledovali zatýkanie sudcov a keď miera dôveryhodnosti súdnictva klesala. Je preto pre mňa ťažko zrozumiteľná pasivita v časoch, keď sa legitímne očakáva aktivita a rýchle zmobilizovanie sa združenia, keď sa nastavuje súdnictvu zrkadlo zvonka,“ podotkla Kolíková.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Luxembursko má v úmysle uznať Palestínsky štát, oznámili parlamentnej komisii premiér Luc Frieden a minister zahraničných vecí Xavier Bettel.