Európska únia uzatvára niekoľko obchodných dohôd po tom, ako sa Spojené štáty, jej hlavný obchodný partner, prepli do režimu úplného protekcionizmu. Po dlhých rokoch, počas ktorých sa obchodné dohody stále vzďaľovali, stačil Európskej únii na vzchopenie sa len šok z návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Nástup Trumpa

Šéfka exekutívy Ursula von der Leyenová a jej komisár pre obchod Maroš Šefčovič sa len tak nepoflakovali. Po Trumpovom volebnom triumfe v novembri sa rýchlo rozhýbali, aby uzavreli dohody, ktoré sa zasekli na dlhé roky – dokonca desaťročia – a zároveň chcú vybudovať nové vzťahy, ktoré by kompenzovali jeho vyhrážky, že okolo Spojených štátov postaví colný múr.

„Európa sa bude naďalej usilovať o spoluprácu – nielen s našimi dlhoročnými rovnako zmýšľajúcimi priateľmi, ale s každou krajinou, s ktorou máme spoločné záujmy,“ povedala von der Leyenová v hlavnom prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose minulý týždeň v utorok, necelých 24 hodín po tom, ako Trump v pondelok zložil prísahu.

Vo svojom prvom funkčnom období sa Komisia pod vedením von der Leyenovej snažila pripojiť k obchodným dohodám podmienky týkajúce sa ľudských práv a ochrany životného prostredia – čo sa ukázalo pre jej partnerov ako záväzok, ktorý neboli ochotní akceptovať. Výsledkom bolo, že cesta koncom roka 2023 s cieľom uzavrieť obchodnú dohodu s Latinskou Amerikou bola na poslednú chvíľu odvolaná. Ďalšia, s Austráliou, sa neuskutočnila napriek tomu, že predstavitelia EÚ lietali po celom svete na slávnostný podpis dohody, ku ktorému však nikdy nedošlo.

Tieto neúspechy ukázali, že vysoké obchodné ambície von der Leyenovej v jej prvom funkčnom období sú nereálne. Zmena myslenia sa naplno prejavila v týždňoch pred Trumpovou inauguráciou.

„Môj názor z posledných dvoch mesiacov, a myslím si, že sa veľmi jasne potvrdil aj tu v Davose počas posledných dvoch dní, je, že existuje obrovský záujem o urýchlenie rokovaní o voľnom obchode s Európskou úniou,“ povedal eurokomisár Šefčovič pre Politico na Svetovom ekonomickom fóre, keď sa ho v rozhovore opýtali, či vníma posun v obchodnej politike EÚ.

Trump zatiaľ nenaplnil svoje hrozby z predvolebnej kampane, že zavedie všeobecné clá vo výške 10 až 20 % pre zvyšok sveta – a ešte vyššie pre Kanadu, Mexiko a Čínu. Ale už samotná vyhliadka mala povzbudzujúci účinok.

„Trump – neúmyselne – pomáha uľahčovať obchodné dohody medzi EÚ a tretími stranami. Je vidieť, že došlo k zmene myslenia, k určitej novej dynamike,“ povedal nemenovaný diplomat EÚ pre portál Politico.

Overenie reality

Po dvoch desaťročiach dohadovania sa s Mercosur-om, juhoamerickým obchodným blokom, sa Európskej komisii začiatkom decembra podarilo uzavrieť politickú dohodu. Ako jeden z hlavných ústupkov odsúhlasila, že strany môžu žiadať o kompenzáciu za straty vyplývajúce z prísnych nariadení EÚ, ako napríklad nariadenia zamerané na obmedzenie odlesňovania. Tento takzvaný vyrovnávací mechanizmus bol prvým krokom v rámci obchodnej dohody s EÚ, uviedol vysokopostavený predstaviteľ EÚ.

Podobným spôsobom, len tri dni pred Trumpovou inauguráciou, Brusel nakoniec súhlasil s rozšírením svojej obchodnej dohody s Mexikom. Rokovania uviazli na mŕtvom bode po celé roky – ale Trumpova hrozba ciel voči Mexiku povzbudila obe strany, aby preukázali jednotný postoj.

Brusel v zhone, aby dohodu dotiahol do konca, priznal, že je “menej ambiciózna“, než sa pôvodne predpokladalo. Ak by sa ostatní obchodní partneri vrhli na dohodu s Mexikom, mohlo by to EÚ do budúcnosti dostať “do horšej pozície“, uviedol predstaviteľ EÚ.

Zdá sa, že bruselský zápal pri aktualizácii dohody s Mexikom prekvapil prezidentku tejto krajiny Claudiu Sheinbaumovú. „Práca pokračuje a dohoda stále neexistuje. Všetko musí byť v súlade s naším plánom,“ povedala na piatkovej tlačovej konferencii. Predstavitelia EÚ sa odvtedy snažili objasniť, že dohoda bola dohodnutá na politickej úrovni, hoci právny text sa ešte musí dokončiť.

V rámci ďalších obchodných víťazstiev EÚ prehĺbila a rozšírila svoje dohody so Švajčiarskom a po desaťročnej prestávke obnovila rokovania o obchodnej dohode s Malajziou. Von der Leyenová plánuje na budúci mesiac vycestovať s celým kolégiom komisárov do Indie, kde sa bude usilovať o uzavretie paktu o strategickom partnerstve a dosiahnutie pokroku v dlhodobých, ale pomaly prebiehajúcich rokovaniach o obchodnej dohode.

Brzda

Ambície EÚ v oblasti voľného obchodu brzdí hlboký rozkol medzi dvoma najväčšími ekonomikami, Francúzskom a Nemeckom, ktoré sa v mnohých obchodných otázkach nezhodujú. Patrí sem aj zoskupenie Mercosur alebo prísnejší postoj Komisie voči Číne, ktorý vyústil do ciel na dovoz elektrických vozidiel.

Na podporu vývozcov svojej krajiny sa Friedrich Merz – jeden z kandidátov na post nemeckého kancelára – zasadzuje za to, aby EÚ postupovala rýchlejšie a podporila obchod. Vo svojom štvrtkovom predvolebnom prejave vyzval Brusel, aby uzatváral obchodné dohody len v rámci EÚ, ktoré bude možné urýchlene schváliť, čím sa vynechá potreba ratifikácie všetkými 27 členskými krajinami.

Merz, ktorého strana Kresťanskí demokrati je na najlepšej ceste vyhrať predčasné voľby koncom februára, otvorene hovorí aj o tom, ako sa najlepšie vyhnúť colnej vojne so Spojenými štátmi. Vyzýva tiež na oživenie rozhovorov o transatlantickej dohode o voľnom obchode, ktorá sa rozpadla pred takmer desiatimi rokmi.

To sa však nebude páčiť francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi, ktorý bol v uplynulom roku politicky zoslabený porážkami vo voľbách a ktorý stál na čele až štyroch rôznych vlád. Macronovi chýba stabilná väčšina v parlamente, ktorý sa zhoduje v jednom bode: v odmietaní voľného obchodu.

A to von der Leyenovú a Šefčoviča privádza znova k najväčšej obchodnej výzve, ktorej budú čeliť: Trumpovým clám – keď sa definitívne zrealizujú.

Prečítajte si tiež:

• Európa “ako mačka na rozpálenej plechovej streche” hľadá po Trumpovom víťazstve východisko
• Musk mení Nemecko na Trumpovo európske predmostie
• Američania oslavujú pozastavenie pomoci Ukrajine a ďalším krajinám