Zlyhali v prevencii tajné služby alebo nekvalifikovanosť politikov rozumieť spravodajstvu?

Bratislava 25. marca 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Potvrdzujú sa informácie, že tajné služby vedeli o nebezpečnosti aj nebezpečenstve rozširovania vírusu COVID-19. V Poľsku aj v USA to už vyšlo najavo. V iných štátoch to preniká len v indíciách, ale postupne to tiež vyjde najavo. Otázka je, kto na Slovensku disponuje dennými informáciami od spravodajských služieb. Niektorí z nich aj z viacerých zdrojov. Minimálne prezident, predseda NR, predseda vlády, minister vnútra, minister obrany, prezident Policajného zboru, náčelník GŠ OSSR a niekoľko ďalších vysokých predstaviteľov štátu a vlády. Ide o zoznam presne špecifikovaných štátnikov, politikov, vládcov

Osobne nemám pochybnosti o tom, že signály od spravodajských služieb museli existovať. Ak by sa potvrdil opak, bolo by to niečo také vážne, že by si to vyžiadalo doslova zemetrasenie v celom spravodajskom systéme. Tak, ako sa to stalo v USA po 11. septembri 2001. Nemyslím si, že problém je v spravodajskej komunite. Hĺbkový problém je v evidentnej a vážnej neschopnosti neraz amatérskych (ne)politikov dokázať čítať a rozumieť tie informácie, ktoré dostávajú. Netýka sa to len národných politikov. V rovnakej miere sa to týka diktátorov v Bruseli, ale aj vedenia a velenia NATO. Dôkazov sme mali neúrekom. Čitateľom len pripomeniem, že tento fenomén som analyzoval už v blogu v Hl. správach 6. decembra 2019 (viac TU), keď o víruse ešte vedela iba hŕstka ľudí v Číne a netušili, kam situácia povedie.

Hovorí sa, že po boji je každý generál. Otázka je, čo mohli naši národní politici urobiť už v polovici januára. Aspoň podľa správy od poľských tajných služieb vieme, že v tom čase (v polovici januára) to u nich v Poľsku tajní už postupovali politikom. Ba aj vedeniu a veleniu NATO. A tí to ignorovali. Vtedy to už určite vedeli aj naši. Vedeli, ale netušili, čo tá správa znamená. Nerozumeli vážnosti, nevedeli delegovať úlohy, netušili, čo treba robiť, neovládali, aké sú prvé kroky krízového manažmentu. Čiže prvá vec, ktorú mali urobiť bolo, že nemali ignorovať vážny signál o tom, že sa niečo vážne vyvíja. Asi tak, ako by som ignoroval zápach spálenín v kokpite lietadla a potom by som sa čudoval, že tento indikátor prepukol do neriešiteľného rozsiahleho požiaru.

Druhá vec, ktorú mali a mohli robiť, bolo zisťovanie informácií. Čiže preverenie cez vedcov v oblasti virológie, o čo ide a ak to príde, čím sa budeme môcť brániť. Následne by si nechali doložiť stav prostriedkov, nástrojov a zariadení, ktoré máme k dispozícii. Toto všetko by bol nepretržitý proces. Ale už pred koncom januára, keď bola prioritou volebná kortešačka, mal byť vydaný pokyn. Aj šéfovi hmotných rezerv na doplnenie zásob, aj ministrovi obrany. V tom prípade dokonca na jeho návrh, keďže má vlastné tajné správy a on mohol konať aj separátne v rámci rezortu. Aj ministrom zdravotníctva a vnútra. Kedy bolo jasné, že sa tak nestalo? V momente, keď sme s hrôzou zistili, že nemáme ani len dostatok testerov na tento vírus, že ich je pár stoviek!!! Prevalilo sa to doslova pred pár dňami. Kto rozumie, o čo ide, tomu vlasy dupkom stúpajú. Ja ich našťastie na hlave veľa nemám. Ako vieme, sprosté vlasy zvyknú opustiť múdru hlavu.

Ak by niekto tvrdil, že už niekedy v polovici februára mali politici spustiť reštriktívne opatrenia, tak treba otvorene povedať, že to je nezmysel. Ale všetci politici už mali vydávať výstrahy pred cestovaním do ohrozených oblastí. Začalo by sa to výstrahou pre všetkých o vyhnutí sa ceste do Číny a Južnej Kórey. Veľmi rýchlo po tom (ešte ďaleko pred voľbami) by do zoznamu na webe ministerstva zahraničných vecí pribudli ďalšie ázijské štáty a už aj Taliansko, Švajčiarsko, možno Rakúsko a iné vtedy už postihnuté štáty. A výstraha by bola veľmi akútna, dokonca špecifikovaná. V prípade Talianska by napríklad všetky tzv. mienkotvorné médiá nepretržite upozorňovali na lyžiarske strediská v Alpách. Namiesto nich to robila len nenávidená a zakazovaná alternatíva. Príprava relácií v alternatívnych rádiách nejaký čas trvá. Ale už v druhej polovici februára sa ozýval aj Slobodný vysielač niekoľkými reláciami a InfoVojna. Pribúdali blogy, vrátane mojich. Prvý v Hl. správach bol už 24. februára 2020 (viac TU), v ďalšom 27.2. boli možno indície zahmlené (viac TU). Nasledujúci, už veľmi konkrétny a naliehavý som publikoval 29. februára 2020 (viac TU).

Čo sa stalo, už sa neodstane. Ale poučenie by nezaškodilo. Prestaňme veriť tomu, že nám dokážu vládnuť nekvalifikovaní a nepripravení amatéri v politike. Až kríza ukázala, aké to má devastačné dôsledky. Dúfajme, že u nás nebudú obete tejto zákernej pliagy. Nezabúdajme na sekundárne (ekonomické) aj terciálne (v nich ide o prežitie) dôsledky, o ktorých som tiež písal v blogoch.

Som si istý, že keby ľudia vedeli o závažnosti ohrozenia, ktoré nám politici zatajovali, tak voľby by mali iný výsledok. Verím, že aspoň časť ľudí by si veľmi dobre premyslela, či zverí vládu do rúk protištátnikom a amatérom, alebo skutočným vlastencom s kvalifikáciou a pripravenosťou ich kádrov. Nie, nebojím sa použiť tento výraz. Opravný termín budeme mať až v nasledujúcich voľbách. Pravdepodobne v predčasných. Len preboha nedávajme druhú šancu tým, ktorí zlyhali.

Medzitým bude „mainstream“ produkovať ódy na tých, ktorí už raz závažne zlyhali v prevencii a potom hasili až rozhorený požiar. U nás v porovnaní s inými, našťastie, keď to ešte bol ešte len malý ohníček. Médiá tzv. hlavného prúdu sú totiž spoluvinníkmi za stav s politikmi. Nedajme sa znovu oklamať a pamätajme, že svojou nekvalifikovanosťou všetci politici vystavili nebezpečenstvu najmenej 6 týždňovým meškaním tisícky našich občanov. A nezabudnime to. Týkalo sa to aj koaličného, aj vtedajšieho opozičného tábora. Len dávam na vedomie tým, ktorí chcú pozerať a vidieť, počúvať a počuť a najmä porozumieť, o čo ide a o čo pôjde. Možno už čoskoro. Ak budú predčasné voľby.

Nepodceňujme ekonomickú marazmu, ktorá sa na nás tento rok valí. Svetu bolo už pridlho pridobre. Ešteže náš národ bol chamtivým veľkokapitálom držaný vo vynútenej skromnosti a niečo vydrží. Možno sa nám dobre stalo. A nezabudnime si všimnúť, ako spoznáme priateľov. V prvom rade ich spoznáme (niektorí už spoznávajú) v núdzi. Neviem, či ideologické klapky na očiach niektorých politických nominantov umožnia uvidieť, kto sa správa ako priateľ a kto presne opačne. Všímajme si činy.

Peter Švec