Moskva 29. júna 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Thomas Kienzle)
Rusko vytrvalo akumulovalo zlato a vytláčalo z rezerv americký dolár – táto stratégia sa považovala za pochybnú. Teraz, keď cena zlata dosiahla šesťročných maxím, je už jasné, že v Moskve robili všetko správne, konštatuje americká informačná finančná spoločnosť Bloomberg
Urobili všetko správne
Po zavedení sankcií Rusko kardinálne zmenilo štruktúru svojich medzinárodných rezerv. Teraz má Centrálna banka RF 2 190 ton zlata v hodnote asi 90 miliárd dolárov. To je rekordný objem za celé postsovietske obdobie.
V posledných desiatich rokoch sa zvýšil podiel drahého kovu vo valutových rezervách zo 3,5 na 18,6 percenta. A podiel doláru sa znížil skoro o štvrtinu – na 21,9 percenta.
Nepredvídateľnosť Trumpovej administratívy, neskrotná snaha Federálneho rezervného systému o pôžičky a geopolitická nestabilita umožňujú, aby zlato vyzeralo lákavejšie ako americké štátne obligácie.
Ešte v roku 2010 presahovali investície Centrálnej banky Ruskej federácie do treasures 176 miliárd USD. Od roku 2014 úmerne rastu sankčného nátlaku z Washingtonu znižovala Centrálna banka RF portefeuille americký aktív a do začiatku roka 2019 z týchto papierov zostalo len 14 miliárd dolárov.
“Rusko ukázalo celému svetu, že krajina s veľkou ekonomikou a piatymi najväčšími zlatými a valutovými rezervami na svete sa môže zbaviť väčšej časti dolárových aktív a cítiť sa pritom výborne,” podotýka Bloomberg.
Berú si príklad
Podľa príkladu Ruska svetové centrálne banky stále aktívnejšie nakupujú zlato. Údaje Svetovej rady pre zlato (WGC) svedčia o tom, že objem drahého kovu na bilanciu centrálnych bánk sa zvýšil za minulý rok o 651 ton, čo je najvyšší ukazovateľ od roku 1971, kedy sa USA vzdali zlatého štandardu.
Po ruskej banke, ktorá si kúpila takmer polovicu celého zlata, sa stala druhým najväčším kupcom Čína. Disponuje zásobou v objeme 1 853 tony za 76 miliárd USD. Koncom minulého roka Peking po viac ako dvojročnej prestávke prudko zvýšil nákupy zlata, čo spôsobilo rast jeho ceny na polročné maximum – 1300 dolárov za uncu.
Ďalším veľkým zákazníkom drahého kovu sa stalo Turecko – v minulom roku sa jeho zlaté rezervy zvýšili o 51,5 tony. Do tohto klubu sa snaží vstúpiť aj India. V minulom roku zvýšila Rezervná banka tejto krajiny zásoby zlata o takmer 42 ton na rekordnú úroveň 600,4 tony.
Príčinou zvýšeného záujmu o univerzálny akumulačný prostriedok je snaha o diverzifikáciu rezerv a o zníženie závislosti na americkom dolári, tvrdia analytici. Zlato nadobúda stále väčší význam ako poistka pred defaultom USA.
Zlato prudko zdraželo
Ruskú stratégiu nakupovanie zlata viacero odborníkov považovalo za mylnú. Ešte pred štyrmi rokmi nemecký denník Die Welt podotýkal, že Putin zahnal svoju krajinu do pasce zlatých rezerv. Od roku 2013 zažil drahý kov rad prudkých poklesov. K jednému z takýchto poklesov ceny došlo v lete roku 2018. Počas jedného mesiaca sa znížila burzová cena zlata z 1260 na 1170 USD za uncu.
A v marci 2019 sa znížili kotácie z 1324 na 1285 USD, čo ovplyvnilo cenu rezerv Centrálnej banky RF. Neskôr pozorovatelia uznali, že sa Rusko správa ako pragmatický investor a chladnokrvne nakupuje na burze za výhodnú cenu tovaru, ktorý iní aktívne predávajú.
Tento rok v máji si Rusko kúpilo ďalších šesť ton (200 tisíc uncí) zlata. Centrálna banka to urobila priamo pred júnovou rallye: drahý kov zdražel z približne 1280 USD na šesťročné maximum a prekonal rekordnú cenu 1400 USD. V tomto týždni presiahla cena jednej unce zlata na Londýnskej burze 1428 dolárov.
Odborníci sú presvedčení, že sa cena zlata bude aj naďalej zvyšovať. “Reálna výnosnosť blízka nule zníži dopyt po cenných papieroch nominovaných v USD a môže zvýšiť dopyt po zlate. A posun stávky Fedu smerom záporných čísel zaručene vyprovokuje rast cien drahého kovu,” poukazuje vo svojej predpovedi Goldman Sachs.