Bratislava 30. decembra 2019 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP/Sputnik, Kremlin-Mikhail Klimentyev)
Pred 20 rokmi ruský prezident Vladimír Putin vážne hovoril o spojenectve s Európou, predstavoval “veľkorysé návrhy” na vytvorenie energetickej aliancie, obchodnej menovej aliancie a na dialóg o bezpečnostnej politike, uviedol nemecký životopisec Putina, politológ a novinár Alexander Rahr pre projekt agentúry RIA Novosti, venovaný 20. výročiu Putina na čele RF
Projekt zahŕňa rad rozhovorov s ruskými a zahraničnými politikmi, verejnými činiteľmi a športovcami, ktorí Putina poznajú už veľa rokov.
31. decembra 1999 Boris Jeľcin oznámil svoju rezignáciu na funkciu prezidenta Ruskej federácie a za úradujúceho prezidenta menovali predsedu vlády Vladimíra Putina. Čoskoro ho zvolili za prezidenta RF. V roku 2000 vyšla v Nemecku kniha Alexandra Rahra pod názvom Vladimir Putin. “Nemec” v Kremli.
“Ešte pred svojím prejavom v Nemeckom spolkovom sneme (v septembri 2001 – red.) Putin vážne hovoril o normalizácii a dokonca o spojenectve s Európou. Nechcel, aby sa Rusko stalo súčasťou Západu, ale (chcel by, aby sa) stalo tiež architektom spoločného európskeho domu. Všimol som si, že vtedy bol veľkým ctiteľom myšlienok Petra Veľkého, ktorý “otvoril okno do Európy”. Chcel so Západom robiť viac konkrétnych vecí ako Jeľcin, “povedal Rahr agentúre RIA Novosti.
“Počas stretnutia (večera v roku 2000 – red.) mi povedal, že sa dohodol s vtedajším nemeckým kancelárom (Gerhardom) Schröderom na vytvorení Petrohradského dialógu, globálnej spoločensko-občianskej platformy medzi Nemcami a Rusmi podľa vzoru organizácií, ktoré existovali medzi Nemeckom a veľkou Britániou alebo Francúzskom, s cieľom zmierenia a výmeny, zbližovania Ruska s Európou prostredníctvom Nemecka. Považoval som to za úctyhodnú a úprimnú úlohu, to všetko malo pevné základy, “dodal.
Podľa Rahrových slov Putin koncom 90. rokov predložil rad “veľmi zaujímavých návrhov, ktoré študovali v Nemecku”. Najmä, ešte vo funkcii predsedu vlády Ruskej federácie, “predstavoval Európe veľkorysé návrhy na vytvorenie energetickej aliancie, obchodnej menovej aliancie a dialógu o bezpečnostnej politike,” spresnil politológ. Dodal, že “práve ekonomické aspekty týchto návrhov priťahovali pozornosť nemeckej ekonomiky a vyvolali túžbu rýchlo vstúpiť na tento trh”.
Rahr uviedol, že po nástupe k moci vlády kancelára Gerharda Schrödera, ktorá zahŕňala sociálnych demokratov a “zelených”, sa nemecký najvyšší predstaviteľ neponáhľal s návštevou Ruska. Zelení kritizovali protiteroristickú operáciu v Čečensku v roku 1999, namierenú proti islamským teroristom v republike. Rozhodnutie o aproximácii s ruskou vládou prijali v Berlíne pod tlakom predovšetkým ekonomických hráčov v Nemecku.
“Nemecké podniky a osobne Klaus Mangold ako predseda nemeckého priemyselného Výboru pre hospodárske vzťahy s východnou Európou prakticky zatiahol Schrödera do Ruska s tým, že je tam obrovský trh a podmienky sa v porovnaní s Jeľcinovou dobou zlepšili, že je potrebné túto alianciu budovať,” dodal Rahr.