Anton Ziolkovský píše, že milosrdenstvo je nezaslúženou láskavosťou. “A skutočne milosrdný vie byt iba Boh. My sa tomuto milosrdenstvu od neho učíme.”
“Učeník Tomáš odmietal veriť v Kristovo Vzkriesenie, kým sa nedotkne jeho rán. V tomto čase krízy sa ako jednotlivci i spoločnosť dotýkame všetkých možných rán. Nie vždy dobrovoľne. Každý takýto dotyk nás môže naučiť a viesť ku milosrdenstvu.”
Ziolkovský podotkol, že v súčasnosti sa dotýkame trebárs rany spolužitia s Rómami. “A je to veľmi bolestivé. Zvlášť, keď rastie počet infikovaných v osadách a väčšina (často oprávnene) cíti voči nim hnev. Milosrdenstvo káže podať pomocnú ruku.”
“Dotýkame sa rany vzťahov k autoritám. V dobe, keď je hrubé vyjadrovanie na dennom poriadku, keď ľudia nemajú v úcte takmer nikoho (lebo už toľké autority sklamali) a každý si napíše o komkoľvek čo chce a kedy chce, je to ťažké. Milosrdenstvo káže skúsiť dôverovať.”
Podľa exsekretára KBS sa v súčasnosti dotýkame aj rany vlastného egoizmu. “Za posledné roky sme sa mnohí naučili hľadieť iba na seba a nebrať ohľad na spoločnosť. Aj preto, lebo často sme mali pocit, že štát na nás kašle a spoločnosť nás obera o jedinečnosť. Milosrdenstvo káže brať ohľad na druhých, preto sme doma, nosíme rúška a uvedomujeme si, že patríme k sebe.”
“Dotknime sa týchto rán. I mnohých ďalších. Majme odvahu k nezaslúženej láskavosti. Berme si príklad z Ježiša, ktorý nám prejavuje milosrdenstvo, keď berie naše hriechy na seba. Povzbuďme sa príkladom bratov a sestier, ktorí mali túto odvahu už pred nami,” vyzýva Anton Ziolkovský.