Žilinka už v roku 2006 pochopil, že systém prokuratúry je chorý

Kandidát na generálneho prokurátora Maroš Žilinka už v roku 2006 pochopil, že systém prokuratúry je chorý a je potrebná jej reforma. Ako dôkaz predložil na verejnom vypočutí pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR článok z časopisu .týždeň z roku 2006, v ktorom uviedol on a prokurátor Jaroslav Palkovič, že dozrel čas na otvorenie diskusie o potrebe zásadnej systémovej zmeny postavenia a úloh prokuratúry

23. 11. 2020 | Z domova | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke generálny prokurátor Maroš Žilinka

Bratislava 23. novembra 2020 AKTUALIZOVANÉ (SITA/TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

▶ ❚❚ ↻

Pre tento výrok si ho mal predvolať vtedajší generálny prokurátor Dobroslav T., ktorý neskôr stretnutie zrušil. Následne mal Dobroslav T. uložiť povinnosť špeciálnemu prokurátorovi a jeho zástupcovi vykonať takzvaný personálny pohovor s oboma prokurátormi.

„Ja som sa doslova tak dusil, že sa to už nedalo vydržať, aj prokurátor je len človek. Ja som privítal možnosť v roku 2010, keď ma oslovil Daniel Lipšic, či by som neprevzal zodpovednosť štátneho tajomníka na ministerstve vnútra,“ povedal Žilinka s tým, že ten krok neľutuje. Tlak sa mal na Žilinku opätovne zvýšiť aj neskôr, keď sa stal špeciálnym prokurátorom Dušan K.

Poslanec Ondrej Dostál (klub SaS) sa Žilinku pýtal na jeho vzťah s bývalým hercom a neskôr šéfom televízie TA3 Michalom Gučíkom. Žilinka priznal, že sa s ním stretáva pri rôznych príležitostiach ako meniny, narodeniny a podobne. „O mne všetci vedia, že mám okolo seba červený kruh, do ktorého ja nikoho nepustím. Dokonca ani manželku, ani s ňou sa nebavím o veciach na prokuratúre. Nenájdete na prokuratúre človeka, ktorý by povedal, že Maroš Žilinka za ním došiel a že som žiadal, aby vec vybavil tak alebo inak,“ vysvetlil Žilinka.

„Uvedomujete si, že vzhľadom na blízkosť pána Gučíka k pánovi Kmotríkovi je úplne prirodzené, či to prepojenie smerom k oligarchom nebude aj vo vašom prípade,“ pokračoval Dostál. Žilinka uviedol, že sa s Gučíkom vždy stretával sám a Ivana Kmotríka nepozná. Pripomenul, že spolu s protikandidátom Tomášom Honzom riešili aj prípad extrémizmu Kmotríkovho syna.

Člen ústavnoprávneho výboru a poslanec Matúš Šutaj-Eštok (Hlas-SD) sa opýtal, čo pre Žilinku ľudsky znamenala údajná objednávka vraždy jeho a jeho rodiny. „Mám pred očami svoje deti, pre moju tvrdohlavosť a robotu mohli prísť o život. Nedobre sa mi o tom rozpráva,“ odpovedal a dodal, že jeho profesionálny život to neovplyvnilo. Aj svojim deťom povedal, že stojí za to bojovať, a stálo to aj za rozbitie kliky okolo Mariana K.

Alojz Baránik (SaS) sa pýta, či bol Žilinka v silne podnapitom stave s Jaromírom Čižnárom a či mu sľúbil, že po nástupe do funkcie „po ňom nepôjde“ a Čižnár mu za to sľúbil, že ho navrhne za kandidáta Slovenská advokátska komora. „To je obyčajné svinstvo a svedčí to o pomeroch na generálnej prokuratúre. Že vôbec niečo takéto niekto povie o mne, čo prakticky vôbec nepijem, že ja som sa mal s niekym opíjať a chodiť nadránom domov,“ povedal Žilinka so zvýšeným hlasom a dodal, že v lete som mal vážne problémy s tlakom a nevie si ani predstaviť, že by sa niekde opíjal.

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) sa Žilinku spýtal, aký mal vzťah s bývalým generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom. Žilinka na to odpovedal, že to bol čisto profesionálny vzťah a bol mu vďačný za to, že keď vyšla informácia o príprave jeho vraždy, tak mu do 24 hodín zabezpečil ochranu. „Za Dobroslava T. tá prokuratúra bola zhumpľovaná poriadne. Nemožno mu uprieť (Čižnárovi, pozn. SITA), že hlavne v tom prvopočiatku tú prokuratúru posunul. Bojoval sústavne s tou snahou oslobodiť sa od toho nálepkovania, že je nominantom jednej strany. To bol silný hendikep,“ uviedol Žilinka s tým, že veľmi kriticky vnímal jeho výber námestníkov a špeciálneho prokurátora. „Veľmi mi chýbalo vyvodzovanie zodpovednosti do vnútra prokuratúry aj voči špeciálnemu prokurátorovi,“ uzavrel.

Juraj Šeliga sa v druhom kole otázok opýtal na vzťah generálnej prokuratúry a politiky. Žilinkovi pripomenul, že bol štátnym tajomníkom, telefonoval s ministerkou Máriou Kolíkovou (Za ľudí), za kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla poslankyňa Petra Hajšelová (Sme rodina), stretol sa aj s Borisom Kollárom (Sme rodina) a pozná Daniela Lipšica. „To, že som sa stretol s niektorými ľuďmi na ministerstve vnútra, to ešte neznamená, že kvalita toho vzťahu by mohla vnášať nejakú pochybnosť o vnímaní mojej objektivity alebo dôveryhodnosti. Ja so žiadnym z týchto politikov, ktorých ste menovali, ale ani s inými, nemám taký vzťah, že by sme sa stretávali. To, že som volal pani Kolíkovej, to vyplynulo zo situácie… s pani doktorkou Hajšelovou som sa dovtedy ani nepoznal. Pokiaľ ide o doktora Lipšica, my sa poznáme, ale ozaj ten náš vzťah je profesionálny,“ opovedal.

Poslanec Gábor Grendel (OĽaNO) sa Maroša Žilinku spýtal na oddelenie vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej od objednávky vrážd prokurátora Petra Šufliarskeho, advokáta Daniela Lipšica a jeho. Grender uviedol, že podľa jeho úsudku to mohlo mať potenciál oslabiť dôkaznú situáciu v kauze vraždy novinára a jeho snúbenice. „Bol to nešťastný krok, pretože tie dve kauzy zo sebou tak súviseli. Proste to oddelenie nedáva zmysel. Ak by ma navrhli vypovedať ako svedka v súdnom konaní v tejto kauze, mohlo to byť na prospech veci, pretože tá genéza, aké kauzy som robil ja, aké kauzy robili kolegovia na odbore ekonomickej kriminality a paralelne, ako sme ich robili my, tak na nich robil aj Ján Kuciak,“ povedal Žilinka s tým, že si vie predstaviť, že rozdelenie prípadov mohlo viesť k oslobodeniu údajných objednávateľov vraždy Kuciaka a Kušnírovej.

Podľa Žilinku je prípad podania návrhu na rozpustenie strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko a spôsob zastupovania štátu na Najvyššom súdu SR jedným veľkým zlyhaním predchádzajúceho vedenia generálnej prokuratúry. Keď chcete vidieť učebnicový prípad zlyhania, odfláknutia práce, tak toto by mohol byť hodný príklad do učebníc,“ povedal Žilinka.

Ústavnoprávny výbor NR SR vypočúva od štvrtka 19. novembra sedem uchádzačov o post generálneho prokurátora. Sú nimi Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Ján Hrivnák, Juraj Kliment, Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka.

Hlas-SD nepovedal, či by podporil Žilinku za kandidáta na šéfa GP

Poslanci Národnej rady (NR) SR z mimoparlamentného Hlasu-SD nepovedali, či by vo voľbe kandidáta na generálneho prokurátora podporili Maroša Žilinku. Práve on sa spomína ako kandidát priechodný v opozícii aj časti koalície.

“Svoje stanovisko prijmeme po ukončení vypočutia všetkých kandidátov,” uviedla hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková s tým, že základnou požiadavkou strany na generálneho prokurátora je “záruka, že dokáže vzdorovať politickým objednávkam a bude nezávislý voči vládnej moci, napriek tomu, že bude vedieť, kto ho volil a kto nie”.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Slovensko vyčerpalo 1,5 miliardy eur z eurofondov a zároveň k 30. novembru tohto roka splnilo aj záväzky mechanizmu N+3. Mechanizmus stanovuje, že finančné prostriedky pridelené štátu na konkrétny rok musia byť vyčerpané a riadne vyúčtované do konca tretieho kalendárneho roka po ich pridelení.