My ženy

Slovensko 11. mája (HSP/Foto: Mária Čapáková)

My ženy. To je taká zvláštna skupina v dnešnej spoločnosti. Keď počujem, ako to niektorá vyslovuje, akoby chcela celému svetu zdôrazniť, že je ženou. Z čoho to pramení? Veď byť ženou je v podstate jednoduché. Žeby to bolo nedostatkom “ženskosti”? Potom sa ale niekde stala chyba.

Vývoj terajšej spoločnosti tak trochu donútil ženy byť menej “ženské”. Aby sa vedeli presadiť akosi stvrdli, zhrubli. Navonok chcú pôsobiť odhodlane a sebaisto, ale ženská duša vždy zostane ženskou dušou. Takzvaná emancipácia žien vybuchla ako sopka. Ženy si začali vydobíjať svoje práva, chceli byť na úrovni mužov a ukázať celému svetu, že nie sú len na to, aby rodili deti.

A napokon vytvorili skupinu, ktorej dali názov “my ženy”…aby si predsa len niekto všimol, že sú ženami… Strácame svoju identitu, ale tak vedome, vlastným pričinením. Potláčame ju. Nechceme byť princezné na hrášku, ale občas by nám to asi neuškodilo.

Je to bludný kruh, pretože naše typicky ženské zmýšľanie, nazeranie na svet a riešenie problémov nám vždy bude pripomínať, že sme ženy. Naše emócie sa vždy prejavia, aj keby sme ich dlhší čas potláčali a raz príde na to, že “vybuchnú”. Možno práve vo chvíli, keď nám to bude najmenej vhodné. Väčšinou to tak býva.

Naša psychika je stavaná úplne inak, ako psychika muža. Máme úplne inú skladbu hormónov a iné vnútorné prežívanie. Veľa žien nevie prijať túto skutočnosť o sebe. Tento problém môže vzniknúť ešte u malého dievčatka, v závislosti od výchovy a vzorov, ktoré má doma. Áno, je to tak, veľa dievčat a žien potláča v sebe ženskosť od malička. Stačí, aby malému dievčatku vyčítali, že plače, prípadne sa jej kvôli tomu vysmievali. Aby sa páčila svojim rodičom, bude v sebe emóciu plaču potláčať. Postupom času sa z nej stane “stena”, ktorá bude považovať plač a slzy za osobné zlyhanie. Takýchto dôvodov potláčania vlastnej ženskosti je veľmi veľa. Ale to ženu mení na akýsi kus skaly, ktorá prestáva byť pre mužov príťažlivá.

Existuje aj iný extrém. A to je vnímanie vlastnej ženskosti cez sexualitu. Keď si dievča myslí, že ženou ju urobí partnerský život s mužom. A niektoré sa ponáhľajú byť “ženou” extrémne skoro. Ale ani toto nie je cesta. Je totiž rozdiel byť ženou a byť “zrelou” ženou. Hoci sa toto slovné spojenie zvykne používať v súvisloti so ženami stredného veku, zrelou ženou môže byť aj mladá žena po dvadsiatke. Ak dostala správnu výchovu, nenechala sa ovplyvniť trendom spoločnosti a vstúpila do dospelosti s vedomím, že je ženou so všetkým, čo k tomu patrí. Ak si dokáže užívať svoj emocionálny život, nehanbí sa za svoje slzy či smiech, teší sa na to, že raz bude matkou…

Áno, toto k obrazu ženy akosi patrí. Ale neznamená to, že žena, ktorá neporodila vlastné dieťa, nie je žena. Stačí tá schopnosť v srdci – byť matkou. To je tajomstvo, v ktorom žena akosi dovršuje svoju ženskosť. Veruže nie v sexuálnom živote. Ten je prirodzenou súčasťou našej ženskosti, ale nie je to “gro”. To pravé orechové, čo ženu robí ženou, je schopnosť milovať, odovzdať sa, mať srdce matky. Mať srdce matky ešte skôr, ako porodí dieťa… Pretože ani samotná schopnosť porodiť neurobí ženu automaticky matkou v plnom význame slova.

Čím všetkým musí žena prejsť, aby zistila, že je ženou? Aby zistila, čo to znamená – byť ženou? Aby to prijala a mohla žiť naplno v každej oblasti svojho života? Jemnocitné srdce prestáva byť v móde…radšej ho v sebe zabíjame a nechávame si v hrudi tĺcť ťažký, studený kameň. Zo života ženy si vyberáme len to, čo sa nám hodí. Len to, čo vieme zúžitkovať vo svoj prospech…

Lenže príde tá chvíľa, keď si takéto počínanie vyžiada svoju daň. Keď žena zistí, že celý ten čas strácala niečo zo seba a znovu to nájsť vôbec nie je jednoduché. Rozbitá identita sa ťažko dáva dokopy. Ale nie je to nemožné…

My ženy. Skôr, ako niečo takéto vypustíme z úst, zamyslime sa, čo nás núti prijímať túto kolektívnu identitu. Vo vedomí, že som žena, nie je potrebné niekoho o tom presviedčať, pretože môj život o tom jasne hovorí a moje okolie o tom nemá pochybnosti. A rozhodne sa za to nemusím hanbiť. Byť ženou je krásne. Ak ste to v sebe ešte neobjavili, je načase začať pátrať. Aby tento svet nebol o ten kus tvojej či mojej krásy ochudobnený. Je načase byť opäť ženou. Prijať svoju ženskosť. Milovať, odovzdať sa a v srdci – byť matkou…

Mária Čapáková