– Prečo sme tu dnes? – pýta sa

– Aby sme začali revolúciu – dáva odpovedá.

– Akú revolúciu?

– Kultúrnu revolúciu.

– Ako dosiahneme Kultúrnu revolúciu?

– Zničením americkej rodiny.

– Ako rozbijeme rodinu?

– Zničením amerického patriarchátu.

– Ako rozbijeme americký patriarchát?

– Odstránením jeho moci!

– Ako to urobíme?

– Zničením monogamie!

– Ako môžeme poraziť monogamiu?

– Propagáciou promiskuity, erotiky, prostitúcie, potratov a homosexuality!

Vždy ma tá posledná veta zasiahne. Tušilo tých 12 žien, že ich malá snaha povedie k takému nespútanému úspechu? Vidíme to na vlastné oči – od prezentácie homosexuálnych „drag queen“ počas prestávky Superpohára až po celebrity, ktoré neváhajú oslavovať potraty, ktoré im dopomohli ku kariére či oceneniu – a robia tak od prejavov rozhorčenia až po nanucovanie rodových zmätkov deťom.

Nedávno sme s priateľkami v reštaurácii vo Virgínii oslavovali nadchádzajúce narodenie môjho piateho dieťaťa. Po otvorení darčekov som sa týchto úžasných žien opýtala, či by mi nechceli urobiť radosť.

Odkedy som vydala knihu The Anti-Mary Exposed (Protiklad Márie odhalený), mala som túžbu zorganizovať skupinu žien pre špeciálny účel. Mali mi pomôcť zostaviť modlitbu, ktorá by zničila radikálny feminizmus. Boli by ochotné zvrátiť astronomické škody, ktoré napáchala feministická ideológia?

Aj keď som to neplánovala, stretlo sa nás práve 12  žien – rovnaký počet ako v prípade feministky Millettovej.

Rozhodli sme sa prepísať starý manifest. Nepremýšľala som o tom detailne, avšak zdalo sa mi zjavné, že sa potrebujeme zbaviť marxistického podtónu a vziať si späť všetko, čo si radikálne feministky privlastnili. Nečakala som však, k čomu nás tento rýchly proces prepisovania dovedie.

Začali sme voľnou modlitbou k Pánovi a Jeho matke, následne naše litánie zneli takto:

– Prečo sme tu?

– Aby sme získali späť svoju kultúru.

– Akú kultúru?

– Kresťanskú kultúru.

– Ako vybudujeme kresťanskú kultúru?

– Obnovením americkej rodiny.

– Ako obnovíme rodinu?

– Navrátením amerického patriarchátu.

– Ako to urobíme?

– Navrátením jeho sily a autority.

– Ako navrátime silu a autoritu?

– Obnovením vernosti jednému partnerovi.

– Ako túto vernosť jednému partnerovi dosiahneme?

– Odmietnutím pornografie, potratov, erotiky, prostitúcie a homosexuality.

Väčšina feministiek sa neúnavne snaží pomáhať ženám uvedomiť si kto sú a čo môžu urobiť, aby boli šťastné. Problém však je, že na to používajú nemorálnosti, ktoré sa napokon proti ženám obracajú.

Feminizmus je zo svojej podstaty snaha márna snaha ženy nájsť odpovede v sebe na úkor neustáleho porovnávania sa s druhými. Prvotné nutkanie je získať všetko, čo majú muži. Už od Evy si ženy žiadali, čo nemali – od zakázaného ovocia až po dokonalú prácu, partnera, majetok, šaty, telo a podobne.

Pátranie feministiek nenechalo kameň na kameni – žiadne pravidlo či povinnosť nedotknutú či žiadne prikázanie sväté. Avšak je zrejmé, že feminizmus zanecháva ženy naďalej sklamané, zlomené a zranené, a stále viac prehlbuje zmätok, keď ani nevie zodpovedať otázku – čo robí ženu ženou.

Naše nové litánie prehlasujú, že odpoveďou na obnovu kultúry a rodiny nie je zameranie na ženy, ale obnova „amerického patriarchátu“ – čím myslíme prirodzenú autoritu mužov, naozajstných mužov. Pôvodný feministický manifest mal úspech, pretože začal zničením autority muža.

Prepísaním manifestu sme si uvedomili, že potrebujeme znovu-obnovenie mužnosti a následne obnovu ženy, rodiny a kultúry.

Jeden múdry kňaz mi často pripomínal, že v Starom Zákone kedykoľvek boli Izraeliti neposlušní – Boh im vzal ich vedúce postavenie, čo malo za následok slabých kráľov a skorumpovaných vodcov prinajlepšom a prinajhoršom otroctvo a rozsiahle krviprelievanie.

Ak sa pozriete na posledných päťdesiat rokov a zničenie takmer každej cnosti najmä s ohľadom na plodnosť, vynára sa otázka: Viedla naša neposlušnosť k zničeniu vodcovstva v rodine? V Cirkvi? V našej krajine?

Keď sa rozhliadneme, nájdeme množstvo dôkazov o slabosti a skazenosti – v spoločnosti i v Cirkvi. Obchodovanie s ľuďmi sa rozmáha a ženy a deti sa stávajú sexuálnymi otrokmi. Taktiež žijeme v spoločnosti, ktorá masovo vyvražďuje nenarodené deti, v Amerike už okolo 60 miliónov. Vidíme tu podobnosť s tým, ako dopadli Izraeliti kvôli svojej neposlušnosti?

Čo by sa stalo, ak by ženy začali hľadať odpovede mimo seba a pýtať sa čo je Božia vôľa? História nám ukazuje, že poslušnosť je mocná. Máriina poslušnosť priniesla viac ovocia ako Evina neposlušnosť.

Muži samozrejme tiež nesú svoj podiel viny, avšak snaha žien hľadať odpovede iba v sebe nás nedoviedla nikde. Naopak – nastolili sme matriarchát, ktorý dychtí po moci, zatiaľ čo zanedbáva vzťahy, ktoré napĺňajú životy žien od počiatku čias. Zmierili sme sa s klamstvom, že muži a deti sú prekážky nášho šťastia a nevedú k nemu.

Izraeliti sa o tom učili skrz bolestnú skúsenosť – znovu a znovu. Návrat vyžaduje opätovné akceptovanie poslušnosti a vernosti Bohu. Ženy sa musia vzdať svojej túžby po moci a kontrole, ktorá je teraz taká populárna.

Ako nám ukazuje starý i nový manifest, aby sme obnovili kultúru a rodinu, ženy musia znovu raz objaviť krásu poriadku, ktorí prichádza, keď si ceníme pravdivých, úprimných a silných mužov.

Autorka Carrie Gressová má doktorát z filozofie a pôsobí ako editorka ženského online magazínu Theology of Home (Teológia domova).

Preklad Viktória Dandárová