Hlavné správy: Čo presne sa napravilo?

Na Slovensku platí ústavný zákon, ktorý rieši dôchodkový strop. Ten bol stanovený na 64 rokov, avšak ženy podľa tohto ústavného zákona majú ísť do dôchodku skôr o 6 mesiacov za každé jedno vychované dieťa. Doteraz platný zákon o sociálnom poistení však diskriminoval ženy narodené v rokoch 1957 až 1963, ktorým sa neodpočítavalo šesť mesiacov za výchovu dieťaťa. Prijatou novelou zákona bude naplnený ústavný princíp a ženám týchto ročníkov sa odpočíta polrok za každé vychované dieťa – šesť mesiacov, dvanásť alebo maximálne osemnásť mesiacov od dôchodkového veku.

Hlavné správy: Iniciatíva vyšla zdola, dá sa povedať, že „z kuchyne“. Môžete nám to trochu viac priblížiť?

Ženy, ktoré boli týmto zákonom dotknuté, sa obrátili na sociálnu poisťovňu, kde žiadali vysvetlenie, avšak dostali odpoveď, že odpočet mesiacov sa vzťahuje na ženy až od zastropovania dôchodku od veku 64 rokov. Tak vznikla iniciatíva na Facebooku, ktorú založila pani Alica Svoradová a postupne sa prihlasovali ženy aj muži, až počet fanúšikov a sledovateľov narástol na číslo 11 111. Na tejto stránke sa aktivizujú ženy, odovzdávajú si skúsenosti a informácie, organizujú sa stretnutia. Jedného dňa jedna naša členka vytvorila takú hymnu iniciatívy na melódiu piesne „Slovenské mamičky“ a „Tancuj, tancuj, vykrúcaj“. Tieto piesne potom ženy spievali na stretnutiach pred parlamentom. Všetky nás spojila túžba po spravodlivosti a odstránení skrivodlivosti žien dotknutých ročníkov pri odchode do dôchodku, a bola to veľká podpora pre hlavné iniciátorky, pani Vieru Kubicovú a Evu Klikáčovú, ktoré tieto ženy zastupovali verejne pri rokovaniach v parlamente aj na MPSVaR.

Hlavné správy: Skúste nám priblížiť, aký to bol boj. Čo všetko ste podnikli?

Celé to začalo vytvorením online petície, ktorú následne podpísalo okolo 7500 žien. Petícia bola predložená na vtedajšie MPSVaR, ale bola odmietnutá ako nedôvodná. Ja som ako právnička ponúkla v tomto štádiu pomoc a celé hnutie dostalo právny základ a nasledovali právne kroky, ktoré viedli až do parlamentu, a to presne 1.9.2019, teda v Deň Ústavy, kde sme oslovili všetkých poslancov a žiadali sme o vypočutie a pomoc pri odstraňovaní diskriminácie žien prijatím zákona v rozpore s Ústavou SR. Nepochodili sme ani u jedného poslanca vtedajšej koalície. Keď sme oslovili vtedy opozičného poslanca Borisa Kollára z hnutia Sme rodina, ihneď nám ponúkol pomoc, odovzdal agendu na riešenie poslankyni Petre Krištúfkovej, ktorá s nami potom riešila aktívne celú záležitosť až do víťazného konca.

Hlavné správy: S kým konkrétne ste sa stretli a ako Vám pomohli?

Prvé naše kroky smerovali k vtedajšiemu šéfovi sociálneho rezortu p. Richterovi, ktorému sme predložili právne vysvetlenie a analýzu, že je zákon o sociálnom poistení v rozpore s Ústavou, ale ten nás nazval „DIEROU V SYSTÉME“. Potom sme to skúsili s pánom Bugárom, ale ten nás len odkázal na svoju asistentku. Ani iní poslanci neboli ochotní nás ani len vypočuť.

Vypočul nás až Boris Kollár a nasmeroval na pani Petru Krištúfkovú, ktorá sa nás predovšetkým ľudsky (a tiež húževnato) ujala. Odvtedy sme boli takmer v dennom kontakte. Snažili sme sa o konzultácie s mnohými ústavnými právnikmi, pani Krištúfková prizvala poradcov pre ústavne právo v parlamente, ktorých sme presvedčili o našej pravde a protiústavnosti zákona o sociálnom poistení pri odchode do dôchodku. V spolupráci sme pripravili analýzu a nový návrh zákona na predloženie do parlamentu. Petra nám sprostredkovala pozvanie na rokovanie Sociálno-právneho výboru, kde sme požiadali, aby sa výbor touto otázkou zaoberal. To bolo v septembri 2019. Vtedy bol predložený návrh novely zákona (Vážny – fixná tabuľka), ktorý čiastočne zmiernil krivdu ženám ročníkov 1958-1960, ale nenapĺňal ústavný princíp. Rokovali sme s pánom Tomášom Erikom, ale nepochodili sme ani u neho, ani u pána Richtera, ani u Vážneho či pána Bugára. Takže bola schválená Vážneho fixná tabuľka.

My sme sa však nevzdávali, mali sme obrovskú podporu žien a pani poslankyňa Krištúfková ochotne a s pochopením spoločne s nami pracovala na získaní stanoviska ústavných právnikov a nakoniec naše úsilie vyústilo do spracovania novely zákona, ktorý Petra predložila na rokovanie parlamentu ešte ako opozičná poslankyňa. Predkladala ho opakovane, ale návrh nikdy nezískal dostatočnú podporu. Ešte sme dúfali, že prezidentka návrh zákona nepodpíše, obrátili sme sa na ňu osobným listom, kde sme ju požiadali o prijatie a vysvetlili celý proces našej iniciatívy a právne stanoviská. Nepochodili sme, zákon bol 4.10.2019 podpísaný. V decembri 2019 nám opäť pani Krištúfková  pomohla získať podporu 37 poslancov na podanie návrhu na Ústavný súd SR. Bolo to každodenné úsilie a naše spoločné odhodlanie vybojovať pre tieto ženy spravodlivosť.

Hlavné správy: Čomu pripisujete, že minulý týždeň za túto novelu zahlasovalo až 140 poslancov? Zákon získal aj hlasy súčasnej opozície, ktorú ste predtým oslovili ako prvú…

Po voľbách sa pomer hlasov zmenil a naše úsilie o dosiahnutie spravodlivosti pokračovalo. V apríli Ústavný súd SR prijal náš návrh na ďalšie konanie, čo znamenalo pre nás prvé malé víťazstvo. Proces však bol zdĺhavý, preto sme spoločne s Petrou, ktorá ďalej neúnavne s nami spolupracovala, sprostredkovala množstvo stretnutí v parlamente a na pôde MPSVaR, kde sme spoločne vysvetľovali, že ženy dotknutých ročníkov sú nespravodlivo poškodené, keď sa im pri odchode do dôchodku neodpočítava šesť mesiacov za každé vychované dieťa, ako im to garantuje Ústava. Bolo to množstvo hodín neúnavnej práce a vysvetľovania, predkladania nových návrhov na odstránenie krivdy .Zásluhou Petry, ktorá vytrvalo poukazovala na protiústavnosť zákona as podporou všetkých dotknutých žien, bolo nakoniec naše úsilie korunované úspechom – v parlamente za náš návrh, ktorým bola nespravodlivosť definitívne odstránená, hlasovalo za všetkých 140 prítomných poslancov .

Hlavné správy: Týmto 140 tisíc ženám ste “ušetrili” takmer 430 miliónov eur. Aký máte z toho pocit?

Hlasovanie sme spoločne s pani Klikáčovou sledovali v kancelárii Petry Krištúfkovej a musím priznať, že nám všetkým trom vyhŕkli slzy od radosti… Náš boj, ktorý začali ženy zdola, a to pani Alica Svoradová spolu s ďalšími, následne som prevzala štafetu ja spoločne s Evou Klikáčovou, tak tento boj sme nakoniec za pomoci hnutia Sme rodina a menovite Petry Krištúfkovej zavŕšili úspechom.

Som veľmi šťastná, podarila sa nám obrovská vec, že sme dosiahli nielen odstránenie protiústavnosti a diskriminácie žien, ale aj finančnú kompenzáciu pre tie ženy, ktoré už uplynutím času nemôžu odísť skôr do dôchodku. V celom procese nešlo iba o peniaze, naše úsilie smerovalo hlavne k tomu, aby sa znova obnovila viera v spravodlivosť, že sa oplatí bojovať za svoje práva aj zdola. Je to možno taký odkaz v tejto pohnutej dobe skepsy, že právo a spravodlivosť môže zvíťaziť. Okrem toho som nesmierne šťastná aj preto, že sa dala týmto najavo úcta k žene – matke, ktorá vychovala pre túto spoločnosť deti a zaslúži si minimálne prejav takejto úcty, pretože ak si nebudeme ctiť v spoločnosti matku, prestanú sa rodiť deti a naša spoločnosť bude starnúť a o starých ľudí sa nebude mať kto postarať, tak ako sa to hovorí v rozprávke o troch grošoch…

Ďakujeme za rozhovor.