Ženy do bojových operácií? Generáli by sa mali spýtať vojačiek, ako s nimi nakladali v zajatí

Washington 31. januára (HSP/TASR/baptistpress.com – Foto TASR)

“Rodová rovnosť”, aj keby mali padať (ženské) hlavy

Americký prezident Barack Obama plne podporuje rozhodnutie Pentagónu na zrušenie zákazu, ktorý nedovoľoval ženám slúžiť v boji v prvej línii. “Každý Američan môže byť hrdý, že naša armáda bude ešte väčšia, keď naše matky, sestry, manželky a dcéry hrajú väčšiu úlohu pri ochrane tejto krajiny,” uviedol prezident. 

Ministerstvo obrany si od nového trendu sľubuje väčšiu a lepšiu možnosť výberu kvalifikovaných a najschopnejších ľudí na vojenské misie bez ohľadu na pohlavie.

Rozhodnutie mení pôvodné nariadenie z roku 1994 o zákaze nasadzovania žien do bojových operácií, ktoré bolo vydané ešte za prezidenta Georgea Busha st., na základe skúseností zostrelených pilotiek v irackom zajatí.

Nové nariadenie ministerstva obrany ponecháva armáde možnosť využiť mimoriadnu výnimku a v niektorých prípadoch vyhradiť pozície len pre mužov. Bežné pozície sa pre ženy otvoria už tento rok. Nábor na ďalšie posty, ako sú jednotky špeciálneho nasadenia, sa budú ženám otvárať postupne. Ženám sa ale otvára možnosť uchádzať sa až o 238.000 miest, čo je takmer pätina z celkových ozbrojených síl USA.

Zložité otázky, na ktoré niet odpovedí

Viacero odborníkov schválené nariadenie nepovažuje za šťastné, vrátane vojenských kaplánov. Upozorňujú, že reálne rovnosť medzi mužmi a ženami nejestvuje. Muž nemôže byť tehotný! Čo urobíme, keď zistíme, že je tehotná žena? Aj tak ju pošleme do prvej línie?

Tragickou chybou, ktorá bude mať žalostné následky nazval Obamove rozhodnutie pastor Richard Land. “Nie je to preto, že by ženy neboli schopné vykonávať väčšinu bojových úloh. Určite sú schopné ovládať všetky moderné zbrane, riadiť tank, lietať stíhačmi, obsluhovať delostrelecké batérie. Problém nastáva v okamihu zajatia – skúsenosti hovoria, že sa s nimi zaobchádza omnoho horšie ako s mužskými zajatcami.”

Hádam najmilitarizovanejší národ súčasnosti – Izraelčania – stiahli ženy z vojenských útvarov vykonávajúcich priame bojové úlohy (v Izraeli pritom muži vykonávajú trojročnú a ženy dvojročnú vojenskú službu). Nemožno totiž očakávať, že nepriatelia budú dodržiavať ženevské dohovory o vojnových zajatcoch. Land upozorňuje, že k ženským zajatcom sa správajú väznitelia spôsobom, ktorý je u ich mužských kolegov nemysliteľný: “Nebudem opisovať detaily zvyšok si iste viete vybaviť sami. Som ale zdesený z toho, že naša vláda je ochotná vystaviť ženy takémuto nebezpečenstvu.

Samotné nasadenie v boji môže byť ponižujúce

Denník Wall Street Journal v deň prijatia Obamovho rozhodnutia publikoval spomienky pešiaka Ryana Smitha na inváziu do Iraku v roku 2003. 25 mužov bolo napchatých do zadnej časti obojživelného vozidla, ktoré bolo stavané len na 15 osôb. V tomto transportéri niekedy strávili 48 hodín bez toho, aby zastavilo, aby mohli vyjsť von a uľaviť si. Vojaci tak vykonávali svoje potreby do fliaš a tašiek bez minimálneho súkromia. Ťažko si predstaviť situáciu, že by v takejto jednotke boli dokonca ženy a muži pohromade.

Ryan ďalej spomína: “Nesprchovali sme sa vyše mesiaca. Vrátili sme sa z bojovej misie a bolo nám povedané, aby sme zo seba vyzliekli chemické ochranné obleky a úplne všetko, čo sme mali na sebe. Celý náš odev spálili a naša jednotka stála úplne nahá uprostred Bagdanu, telá posiate vredmi a kým naše obleky dohorievali, “umývali” nás hasičskými striekačkami.”

Námorník Smith nepochybuje o tom, že ako muži tak aj ženy sú schopné vláčiť sa mesiace púšťou. Na druhej strane si myslí, že zmiešané jednotky narušia bojovú morálku. “Je dosť ponižujúce uľaviť si pred mužskými kamarátmi, viete si predstaviť to poníženie pred príslušníkmi opačného pohlavia? Účinnosť v boji je založená v značnej miere na súdržnosti jednotky. Vzťahy medzi jej členmi však môžu byť nenapraviteľne poškodené tým, že ich vojna/vláda núti porušovať zaužívané spoločenské normy.”

Politická korektnosť versus bojová pohotovosť

Sklamanie nad rozhodnutím Pentagonu vyjadrila aj Penny Nanceová, prezidentka Hnutia angažovaných žien. “Cieľom armády je chrániť našu krajinu a čokoľvek iné, je škodlivé. Naša armáda nemôže naďalej dávať prednosť sociálnym experimentom a politickej korektnosti pred bojovou pohotovosťou.”

V krajinách spustošených vojnou považujeme za hrozné, ak konflikt zasiahne do životov žien a detí. Američania sa pýtajú, prečo vlastne do tohto hrozného prostredia posielame ženy. Muži majú priemerne 11-krát viac testosterónu než ženy, čo ich vedie k preferovaniu bojových hier. Dnešná kultúra sa nás snaží presvedčiť, že sme rovní. V právach áno, ale nie v biológii.

Vďaka feminizmu, rovnostárstvu, sexuálnemu liberalizmu sa ženy stali silnejšie a muži pohodlnejší. Žiadajú ženy, aby robili ich prácu, aby za nich nastavovali chrbty, aby bojovali “mužské” vojny, zatiaľčo oni sami si hrajú doma na gauči “Call of Duty”.