V utorok sa v hlavnom meste Litvy koná očakávaný samit členských krajín Severoatlantickej aliancie aj za účasti Ukrajiny, ktorá sa pokúša vstúpiť do západného vojenského bloku. Poznáme už prvé závery zverejnené samotným NATO. Vo vyhlásení sa uvádza, že spojenci sa dohodli na “balíku troch prvkov”, ktoré “približujú” Ukrajinu k NATO.

Patrí sem nový viacročný program pomoci na uľahčenie prechodu ukrajinských ozbrojených síl zo sovietskej éry na štandardy NATO a na pomoc pri obnove ukrajinského bezpečnostného a obranného sektora, ktorý pokrýva kritické potreby, ako sú palivá, odmínovacie vybavenie a zdravotnícke potreby.

Spojenci sa tiež dohodli na zriadení novej Rady Ukrajina – NATO, ktorej prvé zasadnutie sa uskutoční v stredu vo Vilniuse za účasti prezidenta Zelenského. Spojenci tiež potvrdili, že Ukrajina sa stane členom NATO, a dohodli sa, že upustia od požiadavky akčného plánu členstva.

“Toto je silný balík pre Ukrajinu a jasná cesta k jej členstvu v NATO,” uviedol generálny tajomník Jens Stoltenberg.”

Ukrajina teda nedostala oficiálnu pozvánku na vstup do Aliancie na samite vo Vilniuse, čo bolo v rozpore s výzvami ukrajinských orgánov.

Pozvanie Ukrajiny by odštartovalo postup vstupu do Aliancie po skončení vojny. To sa však nestalo. Neboli načrtnuté ani konkrétne podmienky vstupu Ukrajiny do NATO.

Formulácia v záverečnom komuniké (slovami Stoltenberga) bola takáto: Ukrajina dostane pozvanie do NATO, keď “všetci spojenci budú súhlasiť a budú splnené podmienky”.

Zelenskyj vyjadril svoj postoj k takémuto rozhodnutiu krajín NATO na ceste do Vilniusu a označil ho za absurdné.

“Je to bezprecedentné a absurdné, že nebol stanovený časový rámec pre pozvanie a ani pre členstvo Ukrajiny. A bola doplnená nejaká čudná formulácia o “podmienkach” pre pozvanie Ukrajiny… Zdá sa, že tu nie je pripravenosť pozvať Ukrajinu do NATO, ani urobiť ju členom aliancie. V dôsledku toho zostáva možnosť vyjednať členstvo Ukrajiny v NATO – iba rokovaniami s Ruskom. A pre Rusko to znamená motiváciu pokračovať v terore. Neistota je slabinou. A ja o tom budem na samite úprimne hovoriť.”

Prečo sa tak stalo a aké argumenty predložili odporcovia oficiálneho pozvania Ukrajiny do Aliancie?

1. Tento krok by uzavrel možnosť rokovaní s Ruskom o ukončení vojny, keďže Kremeľ označil neutrálny štatút Ukrajiny za jeden z hlavných cieľov invázie. V súlade s tým, ak sa teraz spustí právny mechanizmus vstupu Ukrajiny do Aliancie, samotná možnosť rokovaní sa zníži takmer na nulu a Rusko sa bude snažiť vojnu čo najviac predĺžiť. A nastane patová situácia: Ukrajina nemôže vstúpiť do NATO, kým prebieha vojna, ale vojna sa môže ťahať donekonečna, pretože Rusko odmietne rokovať kvôli vyhliadkam na vstup Ukrajiny do NATO.

Presnejšie – podľa takéhoto scenára sa vojna môže skončiť len v prípade úplnej porážky a kapitulácie jednej zo strán a prakticky akékoľvek kompromisné možnosti prímeria budú vylúčené. Preto aj z hľadiska členstva Ukrajiny v NATO je logickejšie nepodávať oficiálnu pozvánku teraz, ale počkať na koniec vojny a potom, ak to povojnová situácia umožní, začať proces vstupu.

2. Súdiac podľa vyjadrení západných predstaviteľov, nie sú si úplne istí, či by Ukrajina vôbec mala byť prijatá do NATO (ani po skončení vojny), pretože existuje veľké riziko nového konfliktu s Ruskom, do ktorého by sa mohla zapojiť aj Aliancia, čo si USA ani EÚ neprajú. Preto sa vynára téma bezpečnostných záruk podobne ako v prípade Izraela.

3. USA a EÚ sa domnievajú, že ukrajinský politický, ekonomický, donucovací a súdny systém potrebuje hlboké reformy, kým bude krajina pripravená na vstup do Aliancie. Aj to je argument pre niektoré členské štáty NATO, aby sa veci neunáhlili.

Čo sa ešte uvádza v záverečnom vyhlásení samitu NATO:

1. Vyhliadka, že krajiny NATO použijú jadrové zbrane, je “veľmi vzdialená”.

2. NATO vyzýva všetky krajiny, aby prestali poskytovať akúkoľvek pomoc Rusku vo vojne s Ukrajinou.

3. Prehlbovanie strategického partnerstva medzi Čínou a Ruskom je v rozpore s hodnotami a záujmami aliancie.

4. Vojenská integrácia Ruska s Bieloruskom ovplyvňuje regionálnu stabilitu a obranu NATO.

5. NATO má v úmysle zachovať otvorené komunikačné kanály s Moskvou a zabrániť eskalácii.

6. Aliancia sa neusiluje o konfrontáciu s Ruskom, ale nemôže ho považovať za partnera.

7. Ambície Číny spochybňujú záujmy, bezpečnosť a hodnoty NATO.

8. NATO bude naďalej posilňovať spoluprácu s partnermi v ázijsko-tichomorskom regióne s cieľom riešiť spoločné bezpečnostné výzvy.

9. Krajiny NATO sa dohodli na urýchlení integrácie vesmíru do kolektívnej bezpečnosti.

10. Posilnenie vzťahov so Srbskom by bolo pre NATO prínosom.

11. Krajiny NATO nedovolia Iránu vyvinúť jadrové zbrane.

12. Rusko si udržiava významné vojenské kapacity v Arktíde

13. NATO potvrdilo svoj zámer prijať Gruzínsko do organizácie, pričom zachováva akčný plán členstva v aliancii

14. NATO zvažuje otvorenie styčného úradu v Ženeve s cieľom posilniť spoluprácu s OSN a inými medzinárodnými organizáciami

NATO požaduje, aby Rusko “okamžite zastavilo” svoje operácie protivzdušnej obrany a “úplne a bezpodmienečne stiahlo všetky svoje sily a prostriedky z územia Ukrajiny”. Uvádza sa to v komuniké na záver samitu.

Uvádza sa, že prehlbovanie strategického partnerstva medzi Čínou a Ruskom “je v rozpore s hodnotami a záujmami aliancie”.

NATO dodalo, že sa neusiluje o konfrontáciu s Ruskom, ale nemôže ho považovať za partnera.

Stoltenberg medzitým uviedol, že “všetci spojenci NATO sa zhodujú, že nie je možné prijať Ukrajinu do aliancie, kým sa neskončia boje”. Generálny tajomník spresnil, že aliancia začala s výcvikom a prípravou ukrajinských jednotiek ešte v roku 2014.

Vstup Ukrajiny do NATO je v blízkej budúcnosti nepravdepodobný

Na brífingu to uviedol koordinátor Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť pre strategickú komunikáciu John Kirby.

Poradca to vysvetlil tým, že takýto krok by zatiahol alianciu do vojny s Ruskom, ako aj tým, že Ukrajina musí uskutočniť niektoré reformy.

Kirby mal pochopenie pre Zelenského kritiku diskusií o potenciálnej ceste Ukrajiny do NATO.

“Áno, je tu frustrácia, je tu túžba rýchlo ukončiť túto vojnu, to všetko chápeme…. Samozrejme, zdieľame mnohé z týchto obáv,” povedal.

Čaputová tvrdí, že bráni záujmy SR

Prezidentka SR Zuzana Čaputová tesne pred samitom novinárom povedala, že na stretnutí lídrov aliancie odletela “so zámerom dosiahnuť čo najviac pokiaľ ide o obranu slovenských záujmov”.

Ukrajinské vedenie vedelo, že na samite vo Vilniuse nedostane konkrétnu pozvánku do NATO. Uviedol to poradca vedúceho prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak v priamom prenose telemostu.

“Nikto iný ako Ukrajina nie je pripravený čeliť týmto výzvam a niesť zodpovednosť. Vedeli sme, že NATO urobí len prvé kroky: dlhodobý program a odmietnutie PDČ,” povedal Podoljak.

Viac sa dočítate

Turecký Erdogan zradil Putina

Brusel musí “uvoľniť cestu” pre členstvo Turecka v EÚ výmenou za schválenie švédskej kandidatúry do NATO